„Keby sme celá spoločnosť poznali nielen mená obetí holokaustu, ale aj ich konkrétne osudy, som hlboko presvedčená, že by sa antisemitizmus znovu nevracal. Chcem týmto ľuďom, ktorí neskutočne hrozne zahynuli v plynových komorách, vrátiť ich meno, osud a ľudskú dôstojnosť.“— Ľuba Lesná, novinárka a spoluorganizátorka podujatia Čítanie mien obetí holokaustu

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo je dôležité pripomínať si obete Židovského kódexu a vracať anonymným číslam ich skutočné mená.
• Ako osobná tragédia v rodine priviedla novinárku Ľubu Lesnú k iniciatíve Čítanie mien obetí holokaustu.
• Prečo je odmietanie či zrušenie premietania dokumentárnych filmov o holokauste nebezpečným varovným signálom.
• Aký je zásadný rozdiel medzi legitimnou kritikou politiky a nebezpečným skrytým antisemitizmom.

Nie číslo, ale meno. A s menom dôstojnosť. Program, ktorý v sebe nesie pietny akt čítania mien obetí holokaustu.

Iniciatíva, ktorá ide presne opačným smerom, ako to urobila vláda Slovenského štátu, keď práve 9. septembra 1941 prijala tzv. Židovský kódex. Ním Židov označkovala, obrala ich o občianske a profesné práva, rovnako o majetok, naordinovala nútené práce, na ktoré ich deportovala, za čo Nemeckej ríši ešte aj platila.

Aj tento rok aspoň symbolicky pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu vrátime číslam mená a s nimi dôstojnosť, keď im už nemôžeme vrátiť to najcennejšie – život.

Paradoxne – deje sa to v kontexte, keď voľby vyhráva krajná pravica, či z dokumentárnych filmov či kníh o holokauste sa stanú zajatci politiky – zajatci odporu k súčasnej izraelskej vláde.

Poučili sme sa z toho, čo sa dialo v našich končinách pred 85-mi rokmi?