Umelci ako svedomie národa? To je neskutočne klišé. Takých, ako Ľudo Ondrejov - spisovateľ aj arizátor, tu predsa bolo veľa. Umelecké ikony a zároveň arizátori a slúžky ľudáckej moci. Máme veľa nespracovanej minulosti, okolo ktorej chodíme po špičkách a najradšej o tom mlčíme, Hovorí spisovateľ Peter Getting. Aká je pravda o našej kultúrnej elite - zoči voči moci?

Ľudo Ondrejov – jeho Jerguš Lapin i všakovaké lotrovstvá arizácie. Jozef Cíger Hronský a Smelý Zajko, tentoraz však nie v Afrike, ale v ľudáckej Matici. Milo Urban a živé plieskanie tentoraz Gardistického biča. Propagandista Ján Smrek, ale aj katolícka moderna Karola Strmeňa v jeho ospevovanie ľudáckeho režimu či protipovstalecké ťaženie Tida Gašpara. No a kam – ale i ako, na vtedajšej ľudáckej moci participovali také umelecké esá ako boli Andrej Plávka, Ján Kostra, E. B. Lukáč či Ľudo Zúbek?

Toto sú tie naše “Studne mútne,” alebo inak povedané: Tabuľa hanby našich kultúrnych a umeleckých ikon v podaní spisovateľa Petra Gettinga a jeho diela o “Umeleckej kolaborácií v rokoch 1939 až 1945.”“Studne mútne” a Peter Getting.

Čo to bol Lomnický manifest, ktorým sa vtedajšia intelektuálna elita Slovenska otvorene a bez akejkoľvek hanby prihlásila k národnému socializmu samotného Adolfa Hitlera? Prečo o týchto zásadných zlyhaniach našej kultúrnej i umeleckej elity najradšej mlčíme a tvárime sa, že sa to vlastne vôbec nestalo? Aké dôsledky pre náš spoločenský “geneofond” má toto vymlčanie tieňov našej minulosti a toho, kým sme boli v tých časoch, keď nám moc lámala chrbtice i charaktery? No a napokon, prečo je tak dôležite o tom hovoriť a priznať si vlastnú históriu - v celej jej komplexnosti, aj s jej pádmi a zlyhaniami?

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.