13 dokonaných samovrážd , viac ako 160 pokusov a vyše 15-tisíc volaní o pomoc za jeden jediný rok. I to je realita v ktorej žijú naše deti. Štát pomoc nezvláda, systém záchrany je fragmentovaný, pomoc je prakticky nedostupná a dokonca nemáme ani reálne dáta. Absolútne podcenená téma, hľadáme vinníkov, nie riešenia, tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Prečo si na život siahajú už aj deti a aké zrkadlo nám tým nastavujú?

„Existuje len jeden naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda,“ napísal Albert Camus. Pre tisíce mladých vôkol nás však táto otázka nie je žiadnou abstraktnou úvahou, ale doslova žitou realitou s hrozbou prepadu cez útes samotného života.

O tom, že vôbec nejde o teoretickú úvahy svedčia aj tvrdé dáta. Len za uplynulý rok stúpol na Slovensku počet dokonaných samovrážd na 509 a celkovo lekári evidovali viac ako 1 300 suicidálnych pokusov. Za každým z týchto čísel je pritom konkrétny osud a konkrétny človek s povestnou otázkou “Byť či nebyť?”

Kým štátne kapacity pod náporom prípadov kolabujú, v prvej línii ich musia suplovať mimovládky. Opäť dáta. V internetovej poradni pre mladých IPčko len za prvý polrok tohto roka riešili viac ako 8 tisíc kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a takmer 1300 pokusov o samovraždu. Za uplynulý rok to bolo až 15 000 takýchto kontaktov a vyše 2 300 pokusov o samovraždu. Desivé čísla - o našich vlastných deťoch, však? Tak, to je téma dnešného podcastu so šéfom IPčka a psychológom Marekom Madrom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.