Napriek dovolenkovému obdobiu šírenie dezinformácie v lete neustávalo. Môžu ovplyvňovať nielen rozhodnutie voličov o tom, komu dajú hlas, ale aj nazeranie na samotný výsledok volieb. Udalosti v Spojených štátoch po prehre Donalda Trumpa nám ukazujú, ako ďaleko to môže zájsť.O tom, ako sa brániť proti hoaxom a ako o nich diskutovať s našimi najbližšími sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a následne s odborníkom na informačnú bezpečnosť z Gerulata Technologies Tomášom Kriššákom.Hincová Frankovská hovorila napríklad o nebezpečnosti šírenia nepodložených obáv z manipulácie volieb, o videách ukrajinských vojakov, ale aj o falošnom prieskume preferencií politických strán.Následne Tomáš Kriššák v kontexte umelou inteligenciou vytvorených hoaxov uviedol, že ľudia nie sú naivní, aby boli takto konštantne nachytávaní. To, čo podľa neho skôr zohráva úlohu úspešnom nachytávaní ľudí je, že „verejne známa osoba zneužíva svoje postavenie alebo reputáciu na to, aby balamutila ľudí.“Tomáš Kriššák vysvetlil, prečo považuje hoaxy vytvorené umelou inteligenciou za menšiu hrozbu, ako pôsobenie verejných osobností a politikov, ktorí zneužívajú svoje postavenie alebo reputáciu na balamutenie ľudí.V súčasnosti podľa Kriššáka extrémisti používajú vitráž v kampani DPOH na polarizáciu spoločnosti, pričom si všimol aj snahu poštvať ľudí proti konkrétnym osobám z divadla. Toto celé sa podľa neho deje s  cieľom, aby manipulátori získali vo voľbách podporu ľudí, ktorých zradikalizovali. „Takto fungovala radikalizácia, akú používal Goebbels pre Hitlera“.