Ak by chceli šetriť na tých najzraniteľnejších, neurobili by to inak. Tlačia ľudí k odkázanosti na sociálny systém no drasticky krátia peniaze pre odkázaných. Sú úplneodtrhnutí od reality, hovorí o reforme integrovanej posudkovej činnosti exposlankyňa Jana Žitňanská. Pre koho je tento štát, ak nemá byť pre tých najzraniteľnejších a ako to, že nám to ešte stále nedochádza?

Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú však zmenili na symbol necitlivého prístupu vládnych elít k tým najbezbrannejším členom našej spoločnosti. Namiesto posunu k modernému prístupu, kde štát nie je balvanom na nohe ľudskej dôstojnosti, ale naopak tým najslabším slúži tak, aby čo najviac rozvinul ich potenciál, sme dnes svedkami vysokej miery chybovosti, strachu tých najslabších z ich vlastného štátu a snahy vládnych elít konsolidovať verejné financie práve na úkor tých najslabších a ich rodín. No a napokon, máme tu i ministra, ktorý sa tvári, že vládne PR je viac ako realita a napriek zúfalému kriku mnohých dotknutých tvrdí, že systém beží presne tak, ako bežať má a ak sa Vám to nepáči, máte sa so štátom súdiť.

Ak teda tento štát nie je pre slabých, chorých či zdravotne znevýhodnených, pre koho vôbec je a na čom nám vlastne je, ak sa naň nebudeme môcť spoľahnúť v tých našich najťažších životných situáciách? No a prečo sa tieto témy, ktoré sa týkajú nás samých, nestali predmetom širšej verejnej diskusie a nakoľko v tom hrá úlohu neschopnosť empatie, laxnosť opozície či závisť kde “žiarlime” ešte i na rakovinu? A máme sa báť v tejto krajine zostarnúť či mať dieťa s nejakým typom zdravotného problému či znevýhodnenia?

“Z diaľky to možno vyzerá dobre, v realite je to však horšie než Potemkin, tvrdí Žitňanská

Témy pre bývalú poslankyňu a dlhodobú odborníčku na tieto témy Janu Žitňanskú. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.