Od vypuknutia pandémie Covid-19 sa výskumníci a lekári snažili čo najrýchlejšie nájsť účinnú liečbu. Remdesivir bol jednou z prvých odpovedí. Liek sa dodnes používa, no na sociálnych sieťach sa neustále šíria hoaxy o jeho škodlivosti. Je na tom niečo pravdy? A prečo je terčom kritiky? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biochemikom Petrom Holubom.Frankovská v prvej časti podcastu priblížila, že na sociálnych sieťach sa najnovšie šíri príspevok, podľa ktorého Remdesivir obsahuje kyanid. Následne vysvetlila, že Remdesivir vo svojom zložení obsahuje kyano-skupinu, avšak nejde o toxickú formu kyanidu. „Kyano-skupina v štruktúre lieku sa neuvoľňuje do organizmu a nie je jedovatá, naopak, zabraňuje kopírovaniu vírusovej RNA, čím preukázateľne napomáha liečbe Covidu-19“, dopĺňa Frankovská.Peter Holub v podcaste opisuje, že chemické zloženie látok je jedna vec, ale druhá nemenej zásadná je ako sa na seba prvky viažu. „Nejde len o to, čo sa nachádza v zlúčenine, ale aj o to ako je to medzi sebou viazané.“ Ďalej vysvetľuje: „Kým v kyanide draselnom – v jede, je väzbou kyanidovej skupiny ionová väzba, ktorá sa veľmi dobre vo vode rozpadá a kyanidový anión si môže blúdiť po tele do mitochondrie, kde prebieha dýchanie a tam ho môže zastaviť, tak v Remdesivire je skupina naviazaná kovalentnou väzbou, ktorá sa vo vode nijak nerozpadá.“ V žiadnom prípade podľa Holuba Remdesivir kyano skupina neopustí a tým pádom ani nemá ako pôsobiť jedovato na človeka.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.