Digitálni domorodci – označenie, ktoré prischlo poslednej – najmladšej generácii, ktorá si tu žije s nami po roku 2000. V digitálnom prostredí sú na jednej strane ako ryba vo vode – technologicky zruční, multitaskingoví. Na druhej vždy len ľudia – s obmedzenou kapacitou spracovania až neskutočne bohatej ponuky vnemov, s tendenciami považovať virtuálne za skutočné, hru za realitu; až po problém, že čo nie je na obrazovke smartfónu akoby ani nebolo. Čo však môže priniesť následný stret so svetom, ktorý je ohraničený najbežnejšou fyzikou, nevirtuálnymi dôsledkami virtuálnych hier? Pozrieme sa na to s expertkou na takéto presahy online sveta do toho hmatateľného offlineového. A že v ňom môže pomôcť najobyčajnejšie stretnutie s rozprávkou?   Téma pre Viktóriu Norisovú.   „Tým, že sú kompasom a návodom na život, môžu nám ukázať, ako k nemu pristupovať“. Viktória Norisová poukazuje na rolu rozprávok a ich príbehov, ktorú môžu ponúknuť pre aktuálnu dobu až revolučných zmien v oblasti IT technológií. „Rozprávky môžu byť tým, čo nás spája, čo rodičom ponúkne stráviť so svojimi deťmi kvalitný čas“, vysvetľuje.   Poukazuje pritom na skúsenosť spred dvoch storočí z obdobia veľkej priemyselnej revolúcie s príbehmi Charlesa Dickensa. „V novinách vydával na pokračovanie svoje príbehy. Tie sa kupovali, rodiny na ne čakali a stretávali sa pri ich spoločnom čítaní. Bolo to veľmi úspešné“, tvrdí odborníčka na mediálnu gramotnosť.   Nedávny výskum tímu okolo psychológa Juraja Holdoša (KU Ružomberok) prišiel so zaujímavými dátami o spolunažívaní detí a dospievajúcich s online svetom. Dáta z výskumu hovoria, že zo smartfónu sa pre väčšinu detí a dospievajúcich stalo akési centrum existencie. Do online sveta ním vstupuje viac ako 90 percent mladých – a so zvyšujúcim vekom sa ich podiel zvyšuje; a robia to „niekoľkokrát za deň, denne alebo takmer denne“.   V pracovné dni strávia na internete podľa Viktórie Norisovej viac ako štyri hodiny. Počas víkendov to ešte narastá. „Je prirodzené, že čas na sieťach stúpa. Žiaci s internetom pracujú aj v škole, majú na ňom zadania“, vysvetľuje.   Dôležité je však podľa nej aj to, čo na internete robia. „Je dôležitý obsah a rovnako miesto, kde sú na internete. Či sa deti pred rodičmi neskrývajú, alebo či dokážu otvorene hovoriť o tom, čo na internete robia“, dodáva.   Online svet poskytuje na jednej strane nesporné výhody, na druhej predstavuje aj nástrahy. Spomínaný výskum ukázal, že napríklad tretina detí a dospievajúcich zažila šikanu formou „hnusných a nepríjemných správ“. Vážnym zistením je, že veľká časť detí o nej vôbec s nikým nehovorí (29 percent).   61 percent detí a dospievajúcich vo veku medzi jedenástym a sedemnástym rokom uviedlo, že „videlo sexuálne obsahy“ a najčastejšie sa s nimi stretávajú cez internet. Tretina pritom videla tieto obsahy na pornografickej stránke a to minimálne raz za týždeň.   Aké miesto tu má rodič, učiteľ, vychovávateľ? Podľa Norisovej zodpovednosť za deti majú v prvom rade rodičia. „Trávte na internete čas spolu“, odporúča. „A rozprávajte sa o tom, čo deti zažívajú nielen vo svete reálnom, ale aj v tom virtuálnom“, dodáva.   Pomocou môže byť aj spomínané rozprávky. „Zohrávajú dôležitú úlohu pri výchove, lebo obsahujú skryté návody na život od predošlých generácií“, hovorí Norisová. Pripomína, že sú studnicou hodnôt.   „Neexistuje rozprávka, v ktorej by človek získal šťastie vďaka svojmu sebectvu alebo zákernosti. Naozajstné rozprávky učia deti odpúšťať a milovať. Boj proti krutým životným prekážkam a úskaliam neodmysliteľne patrí k životu a ak sa im človek nevyhýba a postaví sa im, prekoná ich a z boja vyjde ako víťaz“, pripomína.   V podcaste sa dozviete aj veľmi konkrétne odpovede na otázky, kedy deťom dovoliť prístup na sociálne siete, aký čas môžu tráviť na internete, aké sú prípadne príznaky...