Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. „Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. „Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. V rozhovore sa tiež dozviete: - o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe- kto môžu byť garanti mierového riešeniaPodcast pripravil Jaroslav Barborák.