Kým sa mi tu bavíme o tom, čí má mať dieťa pri sebe v nemocnici blízku osobu, v Česku majú zákon, že každý človek, bez ohľadu na vek, má na to právo. V našej spoločnosti máme zle nastavenú optiku toho, kto v zdravotníctve má byť na vrchole pyramídy záujmov. Je to detský pacient, hovorí poslankyňa Vladimíra Marcinková. Tá sa neúspešne pokúsila zmeniť prax, v ktorej rodičia nemajú garantované právo na sprievod dieťaťa v nemocnici.   Kto z nás, rodičov, to ešte nezažil. Vaše dieťa, to najcennejšie, čo vôbec máte, ochorie alebo utrpí nejaký vážnejší úraz a ocitne sa v nemocnici. Plné bolesti, plné strachu aj obáv, ale je v nich a s nimi samé. Samé, pretože vy s ním v týchto jeho najťažších chvíľach byť proste nemôžete. Položte si otázku: Kde by ste asi tak v takýchto chvíľach chceli byť, kde inde, než práve s vašim dieťaťom? No, u nás na Slovensku to neraz nejde. Brány nemocničného oddelenia sa pred vami skrátka zatvoria. I taká je neraz krutá slovenská prax. Aj keď Ústava, či medzinárodné dokumenty o právach dieťaťa, hovoria niečo iné, právo rodiča byť so svojim dieťaťom v zdravotníckom zariadení na Slovensku v realite často nefunguje. Dôvodom je, že toto právo nie je garantované zákonom. Tuto nevľúdnu a najmä, voči deťom až neférovú prax sa legislatívne pokúsila zmeniť poslankyňa Vladimíra Marcinková. Žiaľ, neúspešne. Čo ju k tejto snahe viedlo, aká je slovenská nemocničná prax a na čom to celé v parlamente stroskotalo? Podľa Marcinkovej je to celé o zle nastavenej optike, ako i prioritách, nášho zdravotníckeho systému. Pointou však vraj  je, najmä odpor v politických laviciach, nie samotnom zdravotníckom systéme. Máme teda na to, aby sme mohli pustiť rodičov k svojim deťom v nemocniciach a keď to možné je, prečo sa to legislatívne nedarí? A kto je vlastne pánom v našom zdravotníckom systéme: Sú to nemocnice, lekári, sestričky alebo je to predsa len pacient a jeho najbližší? A kde sa vlastne podela empatia a súcit našich zákonodárcov, keď ide o detského pacienta a jeho, dnes už aj medzinárodne právne práva, ako i jeho celkom obyčajné a ľudské záujmy?   Téma pre poslankyňu Vladimíru Marcinkovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.