„Vláda nakladá ľuďom na chrbty, ale sama sa kúpe v „zlatej vani“. Politici by nemali vládnuť ako panovníci, ale spravovať veci verejné a ísť príkladom“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Ak vláda žiada od ľudí obete, mala by začať od seba, a nie sa pýšiť tým, že premiér zarába najviac. Je to zlá vizitka, ak sa politici správajú nedotknuteľne, kým zvyšok krajiny trpí“, dodáva.

Os Washington-Jeruzalem-Teherán; ďalšia Washington-Budapešť. A do tretice tá Moskva Budapešť. A v jej tieni aj Bratislava. Udalosti posledných dní a hodín za našimi hranicami, ktoré naplno pohlcujú našu pozornosť aj v ich rámci.

Až genocídne ultimáta s hrozbami o vyhladení civilizácie, verejné nadávky do bastardov – ako produkcia najsilnejšieho muža planéty. A systém, ktorý ho vyprodukoval, akoby nevedel čo s ním.

Viktor Orbán ako záchranca západnej civilizácie, ktorému sa do práce miešajú „úradníci z Bruselu“. Ten Orbán, ktorý sa podkladá Vladimírovi Putinovi, o čom si z prepisov odpočutých telefonátov číta celý svet. A v tých sa hovorí aj o Slovensku. O dohadovaní prijatia v Moskve, či pomoci pri blokovaní európskej perspektívy pre Ukrajinu.

A Robert Fico – síce zrelaxovaný po pokojných sviatkoch – píše o „opozícii, ktorej hlavnou úlohou je škodiť“ a má byť za „tichou občianskou vojnou“; o otváraní očí Európskej komisii, ktorá „láme svetové rekordy v neschopnosti a zaslepenosti“; o Volodymyrovi Zelenskom, ktorý má Úniu „na háku“ a môže sa nám raz vyhrážať vojenskými skúsenosťami!

Andrej Danko k tomu navrhuje regulovať a prípadne trestať ešte aj prieskumy verejnej mienky.

Do akého sveta sme sa prebudili v týždni po Veľkej noci? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.

Pripravil Jaroslav Barborák.