Patrila k najväčším bojovníčkam a hrala na troch majstrovstvách Európy. Bývalá reprezentantka Sabína Šimonovičová vymenila hráčsku kariéru za materské povinnosti, no pri národnom tíme zostala. V pozícii vedúcej družstva prijala pozvanie do podcastu Pod košom, kde s Tomášom Kotlárikom prebrala prechod do manažérskej roly, legionársky život i nástrahy profi športu.

Slovenské basketbalistky čaká mimoriadne náročný vstup do kvalifikácie na majstrovstvá Európy 2027, v ktorom si zmerajú sily s Holandskom, Gréckom a najmä s favorizovaným Srbskom. Sabína Šimonovičová bude tentoraz sledovať dianie už len zo striedačky v pozícii členky realizačného štábu. V rozhovore otvorene priznáva, že hoci jej občas chýbajú fyzické súboje priamo na ihrisku, svoju novú pozíciu si naplno užíva.

Prechod z hráčskej šatne do manažérskej funkcie si však vyžaduje aj určité nastavenie pravidiel s bývalými spoluhráčkami. „Stále sa s nimi snažím mať dobrý kamarátsky vzťah. Niekedy potrebujem povedať, že toto hovorím ako Sabína, no toto už ako vedúca družstva,“ približuje hľadanie správnej hranice v komunikácii s tímom.

Hoci pochádza z kanoistickej rodiny a jej strýko dokonca štartoval na olympijských hrách v Atlante, ju zlákala vôňa basketbalovej palubovky v rodnom Šamoríne. Počas bohatej kariéry si vyskúšala pôsobenie v Poľsku, Česku, Maďarsku či v Taliansku, ktoré jej herne i ľudsky sadlo najviac.

Skvelú bodku za kariérou napísala v Rakúsku, kde sa po materskej prestávke vrátila na palubovky a získala s tímom z Klosterneuburgu majstrovský titul. Nechýbala pri tom ani predošlá tvrdá drina na americkej univerzite, kde sa dodnes pýši streleckým rekordom, keď v jednom zápase nazbierala neuveriteľných 38 bodov.

Napriek tomuto ofenzívnemu úletu ju však európske kluby vždy angažovali pre úplne iné kvality, na ktorých si postavila svoje basketbalové meno. „Vždy chceli bojovníčku na ihrisku a vedeli, že im dodám presne tú energiu, ktorú potrebujú,“ hodnotí svoj defenzívny a mimoriadne obetavý prínos pre každé družstvo, v ktorom pôsobila.

Reč príde aj na netradičné a občas desivé zážitky mimo ihriska. O mimoriadne absurdné momenty sa postarala pandémia koronavírusu počas jej pôsobenia v talianskej Lombardii. Dva týždne zostala úplne uväznená v byte s omaľovankami a na tréningy mohla chodiť len so špeciálnou policajnou priepustkou.

Dnes je pre ňu najväčšou prioritou dvojročný syn a rodina, no basketbalové prostredie ju z funkcionárskej stoličky naďalej napĺňa. Ak chcete spoznať inšpiratívny príbeh ženy, ktorá nikdy nevypustila žiadny súboj, a dozvedieť sa, prečo je dôležité mať v športe nadhľad i zotrvačnosť, nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.