V Česku za politické trafiky zatýkali kukláči a padla vláda. U nás dosadzujú do miliardových štátnych firiem straníckych nominantov bez praxe i odbornosti. Úplatky pritom nemusia byť iba vo forme hotovosti. Je dosadzovanie politických kádrov do dozorných rád skrytou formou korupcie? Prezradíme tri spôsoby, ako si strany delia vplyv v zlatých vajciach našej ekonomiky.

Dozorné rady štátnych podnikov opäť raz pripomínajú lukratívne politické trafiky namiesto skutočne odborných orgánov miliardových firiem hospodáriacich z verejnými zdrojmi. Nadácia Zastavme korupciu vytiahla na svetlo sveta aktuálnu sériu pochybných nominácií v štátnych megapodnikoch – od kozmetičky či roľníka v orgánoch štátnej Energetiky Slovensko až po osoby s väzbami na zmenkové podvody či firmy s mafiánskym pozadím v Eximbanke, Tipose a na Burze cenných papierov.

Je toto systematické obchádzanie transparentných súťaží len nikdy nekončiacou snahou premeniť lukratívne štátne podniky na peňazovody mieriace do straníckych pokladní alebo ide o pretrvávajúci pokus chápať štát ako domnelé léno víťazných politických strán? Ak nie, tak prečo sa tak strašne bránia otvoreným, transparentným - a na odborných argumentoch postavených, konkurzom na miesta štátnych manažérov a ich kontrolórov v dozorných radách?

Politický boj o ovládnutie štátnych peňazovodov pritom nie je žiadnou novinkou a slovenské moderné dejiny sú ním doslova prepletené. O praxi za éry Mečiarizmu a jeho privatizačnej mašiny v podobe Fondu národného majetku snáď už ani netreba hovoriť. Neblahá prax sa však preliala aj do fungovania vlád Mikuláša Dzurindu a svoj neúspešný zápas o očistu zvádzala aj premiérka Radičová.

90 tisícové odstupné pre nominanta v košickej teplárni TEKO vyvolalo ostrý koaličný súboj o povinné tendre, ktorý však narážal na odpor vlastných partnerov trvajúcich na princípe „dôvery ministra“. Žiarivým mementom absolútnej svojvôle nominantov však zostávajú už deväťdesiate roky – či už v podobe povestných Duckého zmeniek v SPP, alebo pokusov o prevzatie podielov v strategickom Transpetrole cez sporné exekúcie Ignáca Ilčišina.

Že nejde o neškodný politický zvyk, ale o doslova trestnú činnosť pritom jasne preukázali aj prelomové rozsudky v susednom Česku, kde v kauze poslaneckých trafík Nečasovej vlády súd označil výmeny postov v štátnych podnikoch za poslanecké hlasy za jednoznačné podplácanie.

Kým u nás politici stále dokola obhajujú právo na „našich ľudí“, riešenie leží v zriadení nezávislých nominačných rád, tak ako to demonštrujú príklady z Estónska či Česka, ktoré by mohli navždy odstrihnúť stranícke centrálny - i mešce straníckych pokladníc, od nášho verejného majetku.

Počúvate Aktuality Nahlas so šéfkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.