„Hnev je dar Boží, je to energia, ktorú máme na to, aby sme riešili vzniknutý problém,“ hovorí predstavený saleziánov Peter Timko. V období, keď sa hnev dostal do zoznamu hlavných hriechov, ľudia nemali k dispozícii také poznatky o emóciách, ako máme my. Hnev je teda emócia a z morálneho hľadiska sama osebe nie je hriechom. „Je dôležité, aby sme to nebrali tak automaticky, že akonáhle sa nahnevám, pácham hriech. Je rozdiel v tom, keď cítim hnev, čo je v poriadku, iné je však hnevať sa,“ hovorí v ďalšom rozhovore v rámci seriálu o nerestiach a čnostiach salezián Peter Timko. Hnev sa stáva hriechom vtedy, keď s ním zle zaobchádzame. Nemáme na výber, či vyjadriť alebo nevyjadriť svoj hnev. Keď je už raz v nás, vždy sa nejakým spôsobom prejaví. Náš výber spočíva iba v tom, ako ho dáme najavo. „Zrelý človek sa neprejavuje tak, že nemá emócie alebo nepociťuje hnev. Bolo by zvláštne, keby sme hnev necítili. Zrelosť spočíva v tom, ako dokážem svoje emócie spracovať a usmerniť,“ vysvetľuje salezián. Prejavy hriešneho hnevu nie sú len výbuchy zlosti či hádky. Existujú aj iné formy ničivých dôsledkov zle vyjadreného hnevu – ticho, ignorovanie, vytváranie napätia. „Poznám takých kresťanov-zákonníkov, ktorých sa bojí človek stretnúť. Síce žijú ako najlepší kresťania, ale všade kam prídu, cítiť napätie na päť metrov. Sú nahnevaní na všetkých a na všetko,“ hovorí Peter Timko. V rozhovore hovorí aj o tom, ako využiť negatívnu emóciu na konanie pozitívnych vecí, ako chápať Boží hnev a tiež ktorí svätci nám môžu byť príkladom v tom, ako dokázali zvládať svoju výbušnú povahu.