Názov a zároveň aj téma dnešného rozhovoru je krátky výňatok z textu, z roku 1929, ktorý sa nachádzal priamo na titulke časopisu Slovenská Grafia (Ročník I., číslo 6), kde tvorcovia tohto časopisu obhajujú význam a dôležitosť reklamy pre prospešnejší a lepší život všetkých ľudí. Slovenská Grafia bol mesačník, na tvorbe ktorého sa podieľali významné postavy československej aj svetovej moderny (dizajnoval ho napríklad Ľudovít Fulla) a z pochopiteľných dôvodov má vďaka vysokej úrovni grafickej úpravy, svoje významné miesto v dejinách slovenského dizajnu.  Medzi časom sa však vzťah dizajnu a reklamy skomplikoval. Ako píše Steven Heller: "Grafickí dizajnéri sa dištancovali od reklamy rovnakým spôsobom, ako deti, ktoré kladú čo najväčší možný priestor medzi seba a svojich rodičov."(1995, Advertising, Mother of Graphic Design, Eye no. 17 vol. 5.) Nie celkom radi si priznávame, aké úzke prepojenia existujú medzi grafickým dizajnom a reklamou. Grafická práca je často len medzičlánkom dlhého reťazca, v rámci ktorého má dizajnér obmedzené možnosti. Aj grafický dizajn pre kultúrne segmenty podlieha logike trhu. Dá sa v týchto podmienkach hovoriť o zodpovednosti v dizajne? Kam sa podeli tie optimistické nádeje, ktoré modernisti vkladali do reklamy? A čo sa stalo, že sa na reklamné remeslo pozeráme cez prsty? V akej situácii je dizajn a vzdelávanie dizajnu dnes?  O týchto zaujímavých a pálčivých témach sa budem rozprávať s filozofom, teoretikom dizajnu a estetikom, bývalým pedagógom a prorektorom Vysokej školy výtvarných umení a súčasným riaditeľom Fondu na podporu umenia Jozefom Kovalčíkom, ktorý sa odborne zaoberá okrem iného aj problematikou vzťahu medzi vysokou a populárnou kultúrou a teóriou dizajnu.