Slovenská verejnosť je rozdelená. To je asi to jediné, na čom sa dokážu všetci zhodnúť. Ťažšie je to s hľadaním príčin. Natíska sa jednoduché zdôvodnenie, že žijeme v období tretej volebnej kampane za sebou a strany sa pokúšajú mobilizovať voliča vymedzovaním sa proti rivalom. Táto rozorvanosť však neprišla sama od seba. Politici zo všetkých strán spektra vnímajú svoje pôsobenie ako výsadu a na stratu moci reagujú spriadaním pomsty. Všetko sa začalo odvolaním Vladimíra Mečiara v marci 1994 a následnou nocou dlhých nožov z 3. na 4. novembra 1994, kedy Mečiar začal, po vyhratých voľbách, „stínať“ hlavy. Na najvyššom poschodí sa to neskončilo a nastúpili akčné päťky, ktoré upratovali na nižších stupňoch štátnej a verejnej správy. Toto vymetanie úradov, v tej či onej podobe, zažívame pod rôznymi ušľachtilými zámermi po každých voľbách. Ak sa niečo nepodarilo v etablovaní Slovenskej republiky ako štátu, je to práve nedobudovaná a neodborne pracujúca štátna správa. Povedie tridsať percentné znižovanie stavov úradníkov na ústredných orgánov, ktoré ohlásil premiér, ku skutočnému zníženiu počtu? Bude štátna správa lacnejšia a efektívnejšia? Dostanú sa do nej odborníci, alebo opäť to budú „naši“ ľudia? Otvorene s profesorkou Emíliou Sičákovou - Beblavou z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. | Hosť: Emília Sičáková-Beblavá (Ústav verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK). | Otvorene s Annou Vargovou pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň po 17. hodine.