V druhej polovici 60. rokov minulého storočia patrila k najlepším gymnastkám na svete. Marika Némethová-Krajčírová získala po boku legendárnej Viery Čáslavskej striebornú medailu v tímovej súťaži na olympiáde v Tokiu 1964, rovnako tak v Mexiku 1968. V metropole Japonska štartovala ako 16-ročná najmladšia z celej výpravy a jediná Slovenka v družstve. Na svetovom šampionáte 1966 v Dortmunde sa podieľala na historickom víťazstve družstva ČSSR nad dovtedy suverénnym družstvom ZSSR, víťaziacim všade nepretržite od OH 1952. Zrejme v životnej forme však bola o rok neskôr na európskom šampionáte v Amsterdame. Jej fenomenálna tímová kolegyňa Čáslavská si tam vybojovala všetkých päť zlatých, ale blysla sa aj Krajčírová – vo viacboji i na bradlách získala bronz, v preskoku a v prostných bola štvrtá, na kladine piata! Roky pracovala ako trénerka mládeže, neskôr takmer dve desaťročia pôsobila v Taliansku. Redaktor Stanislav Benčat v ďalšom pokračovaní Olympijského podcastu vyspovedal slovenskú gymnastku storočia, s ktorou sa rozprával nielen o športe, ale aj politických udalostiach minulosti. O čom všetkom Marika Némethová-Krajčírová rozprávala? Ako prežívala revolučný november 1989? Ako vnímala šport v Česko-Slovensku počas komunizmu? Stretla sa počas kariéry s dopingom? Ako si spomína na legendárnu kolegyňu Věru Čáslavskú? Kde vidí najväčšie problémy gymnastiky na Slovensku? Ako sa teší na blížiacu sa olympiádu v Tokiu a ako vníma elitné gymnastky dneška?