Osirelí rodičia- tak nazývame rodičov, ktorí prežili vlastné deti či už v prenatálnom období, alebo neskôr. Ako sa s tým vysporiadať približuje v rozhovore Veronika Smoľak, ktorej nečakane zomrela dcéra Alma. V tom čase mala tesne pred piatymi narodeninami a osudnou sa jej stala chrípka. Veronika hovorí, že zrazu stratila identitu ako mama, aj keď Alminou mamou bude navždy. Svoje pocity a myšlienky začala zverejňovať na Instagrame, kde je v kontakte aj s inými osirelými rodičmi. Verejne hovorí o svojej ťažkej životnej skúške, ktorá ju zmenila. Začala sa viac zaujímať o svoje mentálne zdravie a rozhodla sa, že aj napriek veľkej bolesti, ktorú v sebe bude mať už navždy, nechce zanevrieť na radosť zo života. O smrti sa v našich končinách hovorí málo a o smrti detí takmer vôbec. Nevieme, ako reagovať na také udalosti a Veronika do debaty prináša svoje postrehy z obdobia po Alminej smrti. Pomohlo jej aj občianske združenie TANANA, ktoré pomáha osirelým rodičom prekonať stratu dieťaťa a Janka Pitková zo združenia Kolobeh života. S Veronikou sa rozprávame aj o tom, že smútenie môže mať rôzne formy a nič nie je v jeho procese dobré alebo zlé. Neexistujú žiadne univerzálne rady. Človeka po strate však stačí len vypočuť a priznať mu jeho pocity. Zdržme sa poznámok a hodnotení, ktoré môžu zabolieť. Veronika sama priznáva, že po smrti dcéry sa bála zasmiať, pretože netušila, či sa to smie. Tento rozhovor prináša slzy ale aj smiech a neverili by ste, k čomu všetkému sme sa počas neho dopracovali. Alma je v rodinnom živote Veroniky prítomná denne. Aj keď by sa to mohlo zdať niekomu čudné, druhorodená dcéra Lujza o nej vie všetko. Veronika sa s ňou otvorene rozpráva aj o smrti, samozrejme primerane veku. Veronikin plač po piatich rokoch zmenil charakter, už nie je boľavý, ale oslobodzujúci. Plač po strate je len láska, ktorá nemá ako von. Vypočujte si nádherný rozhovor o živote s Veronikou Smoľak.