Je tomu nedávno, čo ste sa naposledy započúvali a kriticky zhodnotili obsah rečí pomazaných neviditeľným démonom sociálneho nátlaku, že vedené musia byť? A ktorý sa nám tak vnútil, že ho už ani nepovažujeme za imperatív, ale za intrinzickú súčasť interpersonálnych interakcií. Vzbudzuje vo vás výťah klaustrofobické pocity, nie svojou konštitúciou, ale že nebudete vedieť uniknúť z bezobsažnej diskusie skôr ako na svojom podlaží? Nie ste v tom sami. Pomôžte nám spoločne s ligou za štuple v ušiach zmeniť svet v Nárazníku #58. Čo máš nové? Všetko, ale naštastie mi ide autobus...