Slovenskí vysokoškoláci neštudujú iba pre diplom či titul, no na život po škole sa necítia byť pripravení, tvrdí Renáta Hall na základe reprezentatívneho prieskumu, ktorý medzi samotnými študentmi zorganizovala Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Pandémiu, podľa študentov, univerzity zvládli, no úroveň výučby bola oproti prezenčnému štúdiu neporovnateľná, chýbal kontakt s pedagógmi no a veľkým problémom bola absencia praxe. Študujú zvyčajne to, čo si sami vybrali a čo ich naozaj zaujíma, no vysoká škola ich na ďalší život vraj nepripravuje. To je zrejme kľúčové vysvedčenie, ktoré vystavilo našim univerzitám zhruba 20 000 vysokoškolákov. Na ich Alma mater im chýba viac praxe, absentujú aj renomovaní profesori zo zahraničia no a prekvapujúco im štúdium neponúka ani dostatočný rozvoj takej kľúčovej zručnosti akou je dnes znalosť cudzieho jazyka v nimi študovanom odbore. V akom stave sú teda naše vysoké školy a ako zasiahla pandémia univerzitné vzdelávanie? Ak dnes už vieme, že dištančné vzdelávanie cez internet nedosahovalo na základných školách ani polovičnú úroveň vzdelávania pred koronou, čo pandémia urobila so vzdelávaním vysokoškolákov? No a ako sa vlastne mladí ľudia v doslova kľúčovom čase svojho života vyrovnali s absenciou reálneho kontaktu so svojimi spolužiakmi i profesormi? Témy pre Renátu Hall so Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.