Valí sa na nás vlna horúčav. V piatok by mali na našom území atakovať aj 37 stupňov Celzia. V sobotu by dokonca v noci nemali klesnúť pod takmer 27 stupňov. „Môže mať skutočne až historické proporcie. A môže trvať aj pomerne dlho“ – píše o nej klimatológ Jozef Pecho. Meteorologická služba Európskej únie Copernicus naviac konštatuje, že tohtoročný jún bol trinástym za sebou idúcim mesiacom, označeným za historicky najteplejší v roku. Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov – a teda od júla 2023 do júna 2024 – je i celkovo najvyššia v doterajších meraniach. Je sedem desatín stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a 1,6 stupňa nad priemerom z predindustriálnej doby. Čo to znamená pre zem a čo pre nás, jej obyvateľov? Téma pre Jozefa Pecha. „V roku 1992 sme mali vlnu horúčav, ktorá trvala až 47 dní. Toto teraz asi nehrozí. Ďalšia vlna bola v roku 2015, aj keď rozsekaná na menšie časti. Mala však výrazné dopady na úmrtnosť. Vtedy na Slovensku zomrelo 540 ľudí nad normál“, ilustruje klimatológ Pecho. Vlny horúčav, ako nastupujúca, sa u nás podľa neho vyskytujú v dvojročných intervaloch. Modely aktuálne naznačujú, že sa neskončí do konca júla. „Bude mať presah pravdepodobne až do augusta“, hovorí. „Budúci a posledný júlový týždeň sa pravdepodobne dočkáme ešte výraznejších horúčav. Ovplyvnia ich 43 až 45 stupňové horúčavy na Balkáne. Ak bude fúkať južný vietor z tých oblastí, na Slovensku môžu vyskočiť teploty až nad 40 stupňov Celzia“, predpokladá klimatológ Jozef Pecho. V podcaste sa dozviete, že aj našu oblasť bude aktuálna stav, že ak sme ešte nedávno vyhľadávali slnečné prímorské letoviská na juhu Európy, čoraz intenzívnejšie budeme svedkami „migrácie za chladnejším podnebím“ severu Európy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.