„Buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“ – slová prvého muža Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho. Zazneli len tento pondelok v priestoroch europarlamentu, v čase keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko s Tiborom Gašparom. A len týždeň pred ďalším pondelkom, kedy sa ujme funkcie ďalší silný muž sveta Donald Trump. 

Ak Trump avizuje mier do 24 hodín, Rutte žiada pre trvalý mier od spojencov pot a krv v podobe navyšovania výdavkov do zbrojenia. Ktorý z pohľadov je reálnejší? A nie sú Rutteho slová o ruštine len hyperbolou na postrašenie, aby sme sa vyľakali a konali? Téma pre Pavla Macka, generála v zálohe s aliančnou skúsenosťou. 

Neobídeme ani ohlásenú dohodu medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy.

„Môžeme hovoriť o odkaze Marka Rutteho. Hovorí: Buď budeme nechávať otvorené zadné vráta pre prípadného agresora, ktorý si to zle vyhodnotí a bude mať pocit, že sme nejednotní, slabí neinvestujú do obrany. Alebo budeme v situácie, že budeme dávať viac peňazí na bezpečnostnú poistku a budeme sa prezentovať, že sme dostatočne pripravení odraziť akýkoľvek pokus o agresiu“, uvádza Macko. 

Ukrajina by podľa neho s dnešnou skúsenosťou dávala na obranu aj desať percent HDP, keby jej to garantovalo, že to odradí Rusov od invázie. 

Požadované dvíhanie výdavkov na obranu nás v dnešnej situácii bezpečnostne rozkolísaného sveta podľa generála Macka neobíde. „Bude to nevyhnutnosť“, konštatuje. Hovorí pritom o úrovni troch percent HDP, čiže o jednopercentnom náraste. 

„Dve percentá HDP na obranu boli aktuálne pre situáciu, keď tu nebola vojna, čiže pre bezpečnostné prostredie v predchádzajúcom období“, hovorí.

Cesty do Moskvy, kam smeroval Robert Fico i jehoAndrej Danko s Tiborom Gašparom označuje Macko za „katastrofu“. Jednak idú podľa neho proti jednote partnerov v EÚ i Nato, a hovorí tiež o podpore ruskej vojnovej propagandy. 

„Vyzeráme tak nielen ako zlý spojenec, ale ako tí, čo stoja na strane agresora, čo je veľmi, veľmi zlé“, hovorí. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.