Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.