Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh aby predseda vlády, či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu - v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty - už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentútu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to, " približuje Sloboda v podcaste.Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie," konštatuje v podcaste.Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenam - respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície - a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej.Moderuje Denisa Hopková.