S evanjelickým farárom zo Žiliny, Mariánom Kaňuhcom sa rozprávame o tom, ako asi bude vyzerať cirkev v dobe po covide. Aké príležitosti, výzvy alebo špecifiká ju budú definovať. Aký vplyv bude mať toto obdobie zmien na cirkevný život, ale predovšetkým aj na misiu a jej charakter. Aké kvality by mal “post-covidový” duchovný mať, ak chce svoje poslanie napĺňať úspešne.   Čo si myslíš, že bude definovať Postcovidovú cirkev? Čím bude iná, ako tá pred Covidová? Budeme mať iné potreby / návyky / nároky? (najmä zo spoločenského hľadiska a možno ešte špecifickejšie v cirkevnej subkultúre veriacich) Prihliadnuc na spomenuté, aké z toho vyplývajú výzvy, príležitosti alebo hrozby? Kľudne si trošku “zašpekulujme” (stále už hlavne v rámci cikrvi, veriacich a spoločnosti, v ktorej sa cirkev snaží pôsobiť) Predpokladám, že online prenosy, alebo aspoň záznamy jednotlivých kázaní a bohoslužieb (duchovného obsahu) tu už zostanú. To so sebou prináša fenomén, že si každý môže “vybrať” tú svoju spiritualitu, ktorá mu vyhovuje a ktorej rozumie - to je pochopiteľné. No pre reálne cirkevné zbory a duchovných to znamená výzvu - ako udržať tú “svoju” komunitu pokope a pri živote (aj spoločnom) druhá výzva - najmä pre duchovných - ako vnímaš to ,že tvoje kázanie / myšlienky sú zrazu postavené do rovnocennej konkurencie so všetkými ostatnými obdarovanými a tiež múdrymi teológmi a duchovnými? Na čo by sa kresťania celkovo mali sústrediť / čo by mali robiť - v postCovidovej cirkvi - ako nástroj alebo systém, akým môžu dobre reagovať na duchovný dopyt svojho okolia? A čo by zase radšej nemali robiť, alebo čo by mali robiť menej?   Vaše nápady,otázky a pripomienky nám môžete posielať na e-mail:  gabriel@jpk.sk Budeme vám veľmi vďační, ak nás podporíte. Môžete tak urobiť na www.jpk.sk/ chcem podporiť