Čo má Marián Kočner spoločné s plynovodom Nord Stream 2? Je to schopnosť Spojených štátov amerických účinne zablokovať prístup nielen osôb, ale aj firiem a dokonca celých krajín, do globálneho finančného systému. Tomuto typu sankcie dnes nedokáže čeliť ani malé Slovensko, ani žiaden veľký členský štát Európskej únie, dokonca ani Únia ako celok.

Tento podcast je o jednom z menej viditeľných nástrojov americkej globálnej politiky – o sankciách. Kočner aj Nord Stream sú len dva z mnohých príkladov jeho použitia.

Americký dolár je hlavnou svetovou rezervnou menou a vďaka tomu je zároveň väčšina svetového finančného systému pod americkou kontrolou.

V posledných rokoch sa zdá, že americká vláda začala používať ekonomické sankcie už nielen ako jeden z nástrojov diplomacie, ale NAMIESTO diplomacie. Na rozdiel od minulosti už nepovažuje za potrebné koordinovať postup so spojencami, ani sa snažiť o podporu ďalších veľmocí na pôde Bezpečnostnej rady OSN.

Nadužívanie sankcií však má svoje dôsledky, najmä vtedy, ak komplikuje obchod, nedá sa predvídať, alebo vytvára zásadné prekážky vo svetových finančných tokoch. Vedomie, že Spojené štáty môžu kedykoľvek odstrihnúť ktorýkoľvek štát od svetového finančného systému, že môžu efektívne zablokovať nielen jeho zahraničný, ale aj domáci obchod, je znesiteľné len vtedy, pokiaľ je sprevádzané dôverou, že túto svoju moc nebudú zneužívať na dosahovanie vlastných politických cieľov.

Na riziko jednostranného využívania sankčných mechanizmov ako nástroja zahraničnej politiky USA upozornil okrem iného aj bývalý americký minister financií pán Jacob Lew v roku 2016 v prednáške pre Carnegieho nadáciu.

Vo svetle krokov administratívy prezidenta Donalda Trumpa nielen voči krajinám ako Irán a Čína, ale aj voči európskym spojencom USA, sa zdá, že podobne ako v obrane, aj v oblasti finančných tokov by mala Európa začať rozmýšľať o tom, ako posilniť svoju suverenitu.