Ekonomika v čase cholery
16:07
Podcast: Modrá vlna

Ekonomika v čase cholery

27.03.2020

Pandémia zasiahla nielen naše individuálne životy, súkromné aj pracovné, ale aj celú európsku ekonomiku. A hoci starosť o zdravie a v tomto prípade aj životy je na prvom mieste, je dôležité hovoriť aj o európskej ekonomike ochromenej koronavírom. Nuž a práve ona je témou dnešného podcastu.

Všetky európske vlády sa dnes snažia viac-menej o to isté: „zamraziť“ svoje národné ekonomiky tak, ako boli pred rozšírením nákazy, a potom neskôr ich znovu naštartovať. To samozrejme nie je žiaden lacný špás. Vo Francúzsku sa napríklad vláda zaviazala zaplatiť 85 percent mzdy pracovníkov, ktorých firma neprepustí, ale skráti im namiesto toho úväzky. A vládni experti odhadujú, že 2 mesiace účinnosti tohto opatrenia budú vládu stáť zhruba 10 mld euro.

Európska komisia navrhla (a Európsky parlament tento týždeň už aj schválil), že doposiaľ nevyčerpané rezervy v štrukturálnych a investičných fondoch vo výške 29 mld eur sa použijú na, citujem, „výdavky na operácie na podporu kapacít reakcie na krízu“. K týmto 29 miliardám treba pripočítať ďalších 8, pretože čerpanie prostriedkov z týchto fondov vyžaduje určitú mieru spolufinacovania. Takže dokopy je tu balík 37 miliárd eur. Slovensko by z neho mohlo získať zhruba 2 a pol miliardy.

Popri európskom rozpočte je tu Európska centrálna banka. Tá slovami svojej prezidentky prisľúbila ďalšiu vlnu kvantitatívneho uvoľňovania likvidity pre banky v objeme 750 miliárd eur.

No a najnovším návrhom je využitie takzvaného Eurovalu, čiže Európskeho stabilizačného mechanizmu, v ktorom je k dnešnému dňu k dispozícii ďalších približne 400 miliárd eur. Z neho by Slovensko mohlo dostať necelé 2 miliardy.

Keď to všetko zrátame, tak na európskej úrovni v tejto chvíli je alebo onedlho bude k dispozícii takmer 1,2 bilióna eur – a to pre všetky členské štáty.

Na stole je ešte jeden návrh. Oficiálne je pod ním podpísaných zatiaľ 9 členských štátov, ale pokiaľ viem, zásadne ho odmietajú len štyri: Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko. Týmto návrhom je vydanie spoločných európskych „korona-bondov“, teda jednorazová emisia spoločných európskych dlhopisov.

Oproti minulosti však nastal určitý posun: argumenty proti eurobondom začínajú byť technické („aj tak sa to nedá“) a časové („ešte nie je tá správna doba, urobme najprv všetko ostatné, a potom uvidíme“). Kategorické „nie“ sa vytratilo.

Aj v zápase o budúci sedemročný rozpočet Únie stoja proti sebe „sporivé“ členské štáty, ktoré chcú európsky rozpočet udržať v objeme jedného percenta hrubého národného dôchodku EÚ a na druhej strane tí ostatní, ktorí ho chcú posilniť. Predsedníčka Komisie pani von der Leyen pravdepodobne počíta s tým, že v jednom alebo druhom spore budú musieť štáty, ktoré sú čistými platcami do európskeho rozpočtu, ustúpiť. A zdá sa, že v takom prípade by bola radšej, ak by to bolo pri rozpočte.

--- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message

Podcast Modrá vlna je vložený na túto stránku z otvoreného informačného zdroja RSS. Všetky informácie, texty, predmety ochrany a ďalšie metadáta z informačného zdroja RSS sú majetkom autora podcastu a nie sú vlastníctvom prevádzkovateľa Podmaz, ktorý ani nevytvára ani nezodpovedá za ich obsah podcastov. Ak máš za to, že podcast porušuje práva iných osôb alebo pravidlá Podmaz, môžeš nahlásiť obsah. Ak je toto tvoj podcast a chceš získať kontrolu nad týmto profilom klikni sem.

Táto webová stránka používa súbory cookies, ktoré sú potrebné pre správne fungovanie a skvalitňovanie webovej stránky. Ďalšie informácie o tom, ako používame súbory cookies, nájdete tu.
Bližšie informácie o spracúvaní osobných údajov ako aj o súboroch cookies nájdete tu.

Technické cookies

Vždy aktívne cookies sú nevyhnutne potrebné na základné fungovanie. Bez týchto súborov by sme nemohli poskytovať služby, ktoré umožňujú tejto stránke fungovať.

Funkčné cookies

Funkčné cookies vylepšujú fungovanie webových stránok, nakoľko si môžu pamätať napríklad informácie ako používateľské meno, jazyk alebo preferovanú polohu. Vďaka zapamätaniu si Vašich volieb môže stránka poskytovať vylepšené a osobnejšie služby.

Analytické cookies

Tieto cookies zhromažďujú anonymné informácie o tom, ako používatelia využívajú webové stránky. Z týchto dát sa dozvieme, ako používatelia reagujú na stránku poskytnutím informácií o tom, aké oblasti navštívili, aký čas na našej stránke strávili, a či sa pri tom vyskytli nejaké problémy, napríklad chybové hlásenia, čo nám pomáha vylepšovať webovú stránku.

Marketingové cookies

Marketingové cookies pomáhajú sledovať Vaše online návštevy a aktivitu na našich webových stránkach. Uvedené pomáha poskytovať a zobrazovať Vám relevantnejšie reklamy alebo obmedzujú počet zobrazení reklamy. Tieto súbory cookie môžu zdieľať tieto informácie s inými organizáciami alebo inzerentmi. Ide o trvalé súbory cookie a takmer vždy pochádzajú od tretích strán.