Členské štáty posilňujú svoj vplyv v Komisii

Úradníci Komisie sa boja, že kabinety nových komisárov obsadili ľudia, ktorí prišli z diplomatických služieb členských štátov, alebo z politických strán, ktoré týchto komisárov nominovali. Podľa niektorých z nich tým utrpí nadnárodný a nadstranícky záujem EÚ.

To, čo sa udialo v kabinetoch nových komisárov a reakcia „nevolených úradníkov“ Komisie však otvára zaujímavú a zmysluplnú debatu o fungovaní Únie a jej inšitúcií a o tom, či tu náhodou nie je priestor na zmenu.

Vlády členských štátov navrhujú komisárov, ale nemusia pritom formálne rešpektovať výsledok volieb. Zároveň však členské musia brať do úvahy to, že navrhovaná Komisia musí získať dôveru väčšiny poslancov v Európskom parlamente – a tí sú zvolení v priamych voľbách. Poistkou, ktorá chráni európsky záujem, je teda EP. Táto poistka sa však aktivuje až v kritických situáciách – a otázka teda je, či by nebolo dobré takýmto hraničným situáciám predchádzať.

Jedným riešením by mohlo byť posilnenie postavenia európskych politických strán. Tu sa dostávame napríklad aj k neustále sa vracajúcej debate o celoeurópskych kandidátkach. Ďalšie nástroje by mohli zahŕňať napríklad schvaľovanie národných kandidátiek do eurovolieb orgánmi európskych politických strán, a/alebo umožnenie účasti v eurovoľbách len pre európske politické strany, resp. pre také strany v členských štátoch, ktoré sú členmi európskych politických strán. Príležitosť na diskusiu o týchto témach bude na pripravovanej Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá by sa mohla stať odrazovým mostíkom pre ďalší veľký skok vpred smerom k ďalšej európskej integrácii.

Čína a Európa

Za posledné desaťročie získali čínske štátne firmy podiely v trinástich európskych prístavoch, od Rotterdamu a Antverp na severe až po aténsky prístav Pireus na juhu. Investície do modernizácie prístavov sú súčasťou Morskej hodvábnej cesty pre 21. storočie a tá je zase jednou z dvoch vetiev čínskej dlhodobej expanznej iniciatívy nazvanej Jeden pás, jedna cesta. Jej druhou vetvou je Ekonomický pás Hodvábnej cesty, ktorý má ambíciu rozvíjať pozemnú obchodnú infraštruktúru prepájajúcu Čínu a Európu. Investície do železníc a diaľnic, ktoré Čína sľubuje predovšetkým malým štátom Západného Balkánu, sa v týchto krajinách stretávajú s nadšením.

Lenže čínske štátne firmy neinvestujú len preto, aby dosiahli zisk, ale najmä preto aby Čína získala kontrolu a vplyv. Až desať členských štátov EÚ zo Strednej a Východnej Európy, vrátane Slovenska, sa prihlásilo k formátu spolupráce s Čínou nazvanému 17+1. Ďalších 6 štátov sú štáty Západného Balkánu a v apríli minulého roku sa pridalo aj Grécko. Memorandum o vzájomnom porozumení o Iniciatíve Pás a Cesta však podpísali s Čínou aj Rakúsko, Portugalsko, Luxembursko a Taliansko.

Riziká čínskych investícií si uvedomila už aj Európska komisia, ktorá v septembri 2017 navrhla nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií do Únie. Toto nariadenie vytvára základ, na ktorom sa bude možné formulovať jednotný postoj Únie voči zahraničným investorom. A v prípade veľkých hráčov ako Čína umožní výmena informácií vyskladať si z jej investícií v jednotlivých členských štátoch celkový obraz o dlhodobých zámeroch a cieľoch tejto veľmoci vo vzťahu k Únii.

Čína môže byť obchodným aj investičným partnerom, ale len pre toho, kto ju dokáže prinútiť k tomu, aby dodržiavala dohodnuté pravidlá a konala transparentne. Či takýmto partnerom Číny môže byť Európska únia, to sa ukáže v najbližších rokoch. Ale že ním nemôže byť žiaden z jej členských štátov samostatne, to vie už dnes Nemecko aj Francúzsko a bolo by dobre, keby si to uvedomili aj v Taliansku, Maďarsku a najmä na Balkáne.