„Európsky ekologický dohovor“ nie je ničím menším, ako návrhom novej spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, medzi členskými štátmi a Úniou, medzi občanmi a Európou.

Prechod na klimaticky neutrálnu ekonomiku je v niečom podobný prechodu z plánovanej na trhovú ekonomiku, ktorý Slovensko ešte ako súčasť československej federácie absolvovalo začiatkom deväťdesiatych rokov. Tak ako pred tridsiatimi rokmi, aj teraz mnohé pracovné miesta zaniknú a ľudia, ktorí ich vykonávali, sa budú musieť naučiť robiť niečo iné. Mnohé veci, ktoré sú dnes lacné a široko dostupné, zdražejú a budeme si ich môcť dovoliť kupovať menej často – potraviny, oblečenie, elektronika, doprava, stavebný materiál, vlastne všetko. Prechod na trhovú ekonomiku by v 90. rokoch nebol možný bez toho, aby väčšina občanov rozumela tomu, prečo to bolo treba urobiť a súhlasila s dočasným „uťahovaním opaskov“ – a presne to isté platí dnes o prechode na bezuhlíkovú ekonomiku.

„New Deal“ amerického prezidenta Roosevelta z tridsiatych rokov minulého storočia vo svojich dôsledkoch rozšíril hranice pôsobnosti americkej federálnej vlády a posilnil jej inštitúcie. Rovnaký potenciál sa skrýva aj v Európskom zelenom dohovore - vďaka svojmu charakteru zásadnej transformácie ekonomiky a celej spoločnosti môže definovať jadro Únie a oddeliť ho od jej periférie.