Tí, ktorí hľadali alebo videli v neformálnych vyjadreniach pápeža Františka vo veci práv a postavenia gejov a lesieb v cirkvi náznaky otvorenosti a „progresívnej“ revolúcie v rímskokatolíckej cirkvi, práve dostali odpoveď. Obavy ani očakávania sa nenaplnia. Všetko ostáva tak, ako bolo. Príjemný „františkovský“ nádych bol pre jedných osviežujúci. Pre druhých bol zdrojom obáv o budúcnosť cirkvi. Roma locuta, causa finita. Nateraz. Život ide ďalej. V pochybnostiach sa úradní predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi spravidla prikláňajú k svetu včerajška. To dáva dosť materiálu na to, aby sme vedeli predpokladať aj to, ako sa bude správať zajtra.