Rozhovor o rouškách, poesii, Francii, angažovanosti a úzkostech s básnířkou Máriou Ferenčuhovou. Autorka čte též báseň Boží prst. Ptal se Marek Timko.

Mária Ferenčuhová sa narodila v Bratislave v roku 1975. Študovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu, postgraduálne dejiny a teóriu filmu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, ako aj lingvistiku na Sciences du langage na École des hautes études en sciences sociales v Paríži. Všestranne sa zaoberá poéziou, prózou aj umeleckým prekladom z francúzštiny. Publikuje napríklad v periodikách Fragment, Host, Romboid či Vlna. Debutovala básnickou zbierkou Skryté titulky (2003). Novinku vydala v pandemických časoch: „Piata kniha básní Márie Ferenčuhovej je hypnotickou meditáciou o konci a prerode. Individuálny osud človeka sa v nej prepája s osudom vesmíru, mrazivo osobné a zároveň všeobjímajúce obrazy intimity akoby presahovali samy seba a rozpínali sa do nekonečna.“