Jazyk je nástroj. A keď sa mení svet, mení sa aj nástroj, ktorým sa dorozumievame. Slovenčinu obohacujú mladí ľudia, cudzie jazyky, ale v posledných dekádach aj napríklad ľudia z občianskeho sektora, ktorí sa venujú deťom, ľuďom so zdravotnými problémami, či rôznym zraniteľným komunitám. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou o tom, prečo má zmysel vťahovať do nášho vyjadrovania aj ženský rod. Lucia vysvetlí, ako sa vyhnúť otrockému menovaniu ženského aj mužského rodu v každej vete a zároveň z nášho rozprávania nevyčleniť dievčatá a ženy. „V používaní rodovo citlivého jazyka sme na nejakej ceste. V Nemecku hľadajú dobrý spôsob jeho používania už päťdesiat rokov, u nás je to len zhruba desať - a nie je na to žiadny manuál. Je to len neustále hľadanie vhodných vyjadrovacích prostriedkov,” vraví Lucia. V podcaste vysvetľuje, ako môžeme cez vhodné slová ukazovať rešpekt ľuďom, ktorí sú LGBT+ a ďalších menšín v našej krajine, ako spopularizovať slová na ktorých nám záleží a odkiaľ brať podnety na premýšľanie o tom, ako hovoríme a píšeme. Spomenuté v podcaste: - definícia Cisrodovosti - Žena, dievča, iné (Bernardine Evaristo) Hostka odporučila knihy: - Oteckovia, mamičky, deti, psy a mačičky (Lawrence Schimel, Elīna Brasliņa) - pre deti - Klub rozkoše - Tipy a triky pre kvalitný sexuálny život (Jüne Pla) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.