Umelecké videnie sa začína pozorovaním ľudských osudov. Priateľstvo a literatúra prehlbovali v mladom Albertovi Marenčinovi spriaznenosť, hĺbavosť a empatiu. V objavovaní rozličných žánrov písania sa zoznámil nielen s Dostojevským, ale aj s Novomeským, cez ktorého objavil Nezvala, Žáryho či Fabryho. Pre budúceho spisovateľa, scenáristu i básnika boli kľúčové reálne obrazy, odpozorované zo života. Napríklad žlté topánky spolužiaka či stretnutie s Deziderom Sternom, židovským hercom, s ktorým sa zoznámil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Pri uvedení hry Kristína, ktorú Marenčin preložil z francúzštiny, tam však Stern už nebol...