Vyše 200 rokov za mrežami. Taký je súčet trestov, ktoré si odsedeli spisovatelia prenasledovaní komunistickým režimom v 50. rokoch. Ich príbehy približuje Ján Bábik v knihe Spisovatelia za mrežami (Slovenské literárne centrum, 2026).

V podcaste hosť vysvetľuje, kedy sa začal venovať tejto téme, ktoré osudy ho zasiahli najviac a prečo by sme na obdobie politických procesov nemali zabúdať. „Päťdesiate roky sa u nás zľahčujú. Bolo to najťažšie prenasledovanie spisovateľov v mierovom období,“ hovorí Bábik. Po nástupe komunistov sa začalo systematické odstraňovanie politických oponentov. Represie sa nevyhli ani samotnej strane: „Keď sa komunisti chopili moci, bolo jasné, že demokratickými prostriedkami si ju neudržia. Potrebovali likvidovať svojich politických oponentov. Napokon v rámci Stalinovej teórie, že aj v komunistickej strane sa zakuklili nepriatelia, prišlo aj v Československu k niekoľkým politickým procesom proti vysokým komunistickým funkcionárom, ako bol proces proti Slánskému. Boli medzi nimi aj slovenskí spisovatelia, Vladimír Clementis bol popravený.“

Jedným z najsilnejších príbehov je pre autora osud Rudolfa Dobiáša. „Mal iba 19 rokov, keď ho zadržali pre karikatúru, na ktorej zobrazil Stalina a Gottwalda, ako sa po smrti škvaria v pekle. ŠtB to zachytila a urobila z toho exemplárny proces. Ako 19 ročný si vypočul 18 ročný trest. Nezlomilo ho to. Je to pre mňa slovenský Solženicyn. Svoje zážitky i svedectvá ďalších väzňov spracoval na vysokej literárnej a faktografickej úrovni.“

Podcast ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Knižná revue⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.