Celá história je plná pokusov ľudí priblížiť sa k Bohu cez uctievanie vesmíru, kameňov a stromov, sebatrýznenie a asketizmus, uctievanie ľudskej múdrosti, filozofovanie, cez rôzne etické systémy s cieľom dať nášmu pozemskému životu väčší zmysel. Boha musíme ale uctievať jeho spôsobom. Žena Samaritánka aj Izrael majú formálne náboženstvo. Na jednej strane srdce bez pravdy a na druhej strane pravdu bez srdca. Izrael žije v pokrytectve a samospravodlivosti. Nestačí byť iba úprimný, ale tiež nestačí len pravda. História je plná úprimnosti bez pravdy a pravdy bez srdca. Aj človek 21. storočia je v pokušení zažívať extatické zažívanie Ducha bez pravdy, ktorá by ho oslobodzovala od hriechu a v pokušení žiť náboženstvo skutkami, bez úprimného srdca, ktoré by túžilo uctievať Boha.