A to je to posledné je pieseň z albumu Pustvopol. Objednať si ho môžete tu: www.slnkorecords.sk/katarina-malikova/pustvopol © Katarína Máliková 2016 (v piesni je použitá ľudová pieseň z Telgártu) A čo teraz? Spáliť mosty, zbúrať hrady, sfúknuť dym po výstrele do oblohy? Pribúdajú smutné slohy, dokiaľ všetko nezničím. Keď mi z loďky vidno iba chrbát, neplávaj po prúde k nej – nechaj vrkoč, siluetu. Práve dopovedá vetu a to je to posledné. Prvé jarné, chladné vône. Odmietam sa poraniť. Neodchádzam z trucu, neposielam lietadielká, zberám sa v rámci sebaobrany. Divoká, pradivoká, vášeň vznešená – smreková, prefúkaná, mrazivá planina. Úbočia, kotliská, strmhlav, rovina. Horkastá brusnica, poludňajšia hodina. Čo iba vo výšinách je vonná dúška materina – voňala by som ju, krutá, aj nevinná. Pustvopol, Pustvopol postvopolskvo polo – koť iďem od ňoho, ďeľi sa vo trojo.