Homília z Kaplnky 06.09.2026.

Keď v nedeľné ráno počujeme hučať staré zvony, pýtame sa sami seba: Je toto vôbec možné? Toto všetko kvôli Židovi ukrižovanému pred dvoma tisíckami rokov, ktorý o sebe vyhlásil, že je Boží syn. Dôkaz pre takéto tvrdenie chýba. Kresťanské náboženstvo je v našej dobe prežitok prenesený z veľmi starých čias; a to, že niekto tomuto tvrdeniu verí, je asi najzaostalejšou časťou tohto dedičstva. Boh, ktorý splodí deti so smrteľnou ženou; mudrc, ktorý vyzýva, aby sa viac nepracovalo, nesúdilo, ale aby sa pozorne sledovali znamenia blížiaceho sa konca sveta; spravodlivosť, ktorá prijíma nevinného ako zástupnú obetu; niekto, kto svojím učeníkom prikazuje piť jeho krv; modlitby za zázračné zásahy; hriechy spáchané proti Bohu, odčinené Bohom; kríž ako symbol v čase, keď nikto nepozná jeho účel a potupnosť – ako diabolsky sa nás toto všetko dotýka, akoby zo áhrobia! Môže človek uveriť, že v takéto veci dnes ešte niekto verí?
– Zvony nedeľného rána, Friedrich Nietzsche

Slovo: Mária Kulísková
Čítanie z Biblie: Vladimír Oravský
Nahrávka: Peter Gála