Keď som pred dvomi týždňami sedela v robote v knižnici, padol mi zrak na výpravnú veľkú encyklopédiu venovanú epidémiam a moru v histórii ľudstva. Uvedomila som si, ako málo toho o epidémiach, aj tých európskych, vieme. Všetci poznáme veľkú morovú epidémiu tzv. čiernu smrť v 14. storočí, ktorá sa neskôr vracala v podobe smrtiacich lokálnych epidémií ešte dlhý čas, no napríklad o takom tanečnom more, ktorý postihol niektoré európske krajiny v stredoveku, som netušila. Tento epidemický jav, nazývaný aj tanečná mánia, epilepsia saltatoria, tanečná posadnutosť, choreománia, sa vyskytoval najmä v 14. a v 15. storočí a prejavoval sa ako masová hystéria, keď ľudia freneticky, zdanlivo bez vlastnej vôle spoločne tancovali na uliciach dovtedy, kým od vyčerpania alebo zranení neskolabovali.

Na rozdiel od toho, čo sa často tvrdí v populárnych opisoch, tanečná mánia sa neobjavila v súvislosti s čiernou smrťou v rokoch 1347 – 1350 ani s inými morovými epidémiami 14. a 15. storočia ako výraz frustrácie a strachu. Najvýznamnejšie prepuknutia tanečnej mánie nastali v rokoch 1374, 1463 a 1518. Ani v jednom z týchto prípadov nezasiahla mánia celú Európu alebo rozsiahle územia, ale vždy pomerne presne vymedzený región: v roku 1374 od Horného Porýnia až po Belgicko, v roku 1463 v oblasti pohoria Eifel v Nemecku a v roku 1518 v Štrasburgu.

Prvá rozsiahla epidémia tanečnej mánie je doložená v Aachene v júli 1374; neskôr sa označovala ako tanec svätého Jána, pretože prví postihnutí začali tancovať okolo sviatku sv. Jána (24. júna). Začiatok udalostí zaznamenal Peter z Herentalsu, mních, ktorý podľa všetkého niekoľko dní tejto mánie osobne pozoroval. Podľa neho tanečníci trpeli démonickým posadnutím a snažili sa ho zbaviť zúrivým tancom. Títo ľudia vytvárali na uliciach veľké skupiny a tancovali celé hodiny. Niektorí kričali a mali penu pri ústach, vzývali mená démonov a prosili o oslobodenie. V neskorších štádiách sa zdalo, že niektorí tanečníci necítia bolesť a vyzývali okoloidúcich, aby ich pošliapali. Zachovali sa aj ďalšie jednotlivé svedectvá o tomto jave zo 14. storočia a z neskoršieho obdobia. Postihnutí tancovali dovtedy, kým sa nedostali do extatického tranzu. V tomto stave necítili únavu ani vyčerpanie, a preto mohli pokračovať tak dlho, až sa od vyčerpania zrútili na zem alebo dokonca zomreli.

Epidémia tanečného šialenstva, ktorá vypukla v roku 1518 v Štrasburgu sa začala nazývať aj tanec svätého Víta, údajne preto, že mnohí tanečníci boli po opadnutí hystérie poslaní do neďalekého kláštora sv. Víta, kde nad nimi slúžili omšu a pokropili ich svätenou vodou v mene svätého Víta (sv. Vít je sicílsky mučeník zo 4. storočia jeden zo štrnástich svätých pomocníkov. Svätý Vít, ktorý je okrem iného patrónom tanečníkov a vzýva sa pri kŕčoch, epilepsii, besnote a pri tanci svätého Víta). Označenie Tanec sv. Víta sa dnes používa na označenie príznakov Huntingtonovej choroby (nazývanej aj "veľký tanec sv. Víta alebo chorea major), dedičného neurodegeneratívneho ochorenia, ktoré spôsobuje odumieranie mozgových buniek. Typickým znakom je chorea, trhané, nepravidelné a nekontrolovateľné pohyby pripomínajúce tanec. Táto choroba, hoci je nazývaná aj Tanec sv. Víta nemá nič spoločné s masovou hystériou stredovekého Tanca sv. Víta.

Začiatkom 17. storočia začal tanečný mor v Nemecku ustupovať, no v Taliansku vrcholila iná forma tanečnej mánie. Od 15. do 17. storočia bol v južnom Taliansku rozšírený tzv. tarantizmus. Choroba pripisovala uhryznutiu tarantuly. Postihnutí upadali do melanchólie a často plakali. Keď počuli hudbu, prejavila sa u nich nekontrolovateľná túžba tancovať, opäť až do úplného zrútenia prípadne smrti. V tom čase sa verilo, že takto sa tancovaním a hudbou zbavujú svojej melanchólie.

Liečebné metódy tej doby zahŕňali okrem iného potné kúry alebo liečbu pomocou exkrementov. Pacientom však zrejme najviac vyhovovala tarantela – rýchly juhotaliansky ľudový tanec, ktorý hudobníci hrávali v dome postihnutého a ktorého rytmus mal pôsobiť ako akési protijed, antidotum proti mimovoľným zášklbom (odtiaľ pochádza aj názov Antidotum, ktorý niesla prvá zbierka takýchto skladieb, zostavená Athanasiom Kircherom v roku 1641).

Zároveň sa verilo, že sa takto jed čo najrýchlejšie vypotí z tela. V tomto prípade teda tancovanie až do úplného vyčerpania nebolo považované za príznak choroby, ale spôsob liečby.

Čo bolo príčinou tanečného moru nie je dodnes objasnené. Teórií je niekoľko. A zrejme aj išlo o viacero rozdielnych javov, ktoré boli zhrnuté pod jedno označenie na základe podobných vonkajších prejavov. Niektorí historici si myslia, že mohlo ísť o náboženskú extázu (najnovšie historik Gregor Rohmann). Iní hľadajú fyzickú príčinu, minimálne pri výskyte tejto epidémie v stredovekom Nemecku: námeľ na raži obsahuje chemické látky, ktoré môžu vyvolávať halucinácie, nepokoj, zmenené videnie a zvýšenú náchylnosť na vonkajšie podnety. Tanečná mánia v Aachene mohla byť, aspoň spočiatku, spôsobená konzumáciou chleba vyrobeného z raže napadnutej námeľom.

Podľa inej hypotézy mohlo ísť o halucinogénne účinky rastlinných drog, napríklad rastlín z čeľade ľuľkovitých, ako je blen čierny (Hyoscyamus niger). V prípade tanečného šialenstva v Taliansku mohlo zasa ísť o spomínané uhryznutie apulskou tarantulou (názov tarantula inak vznikol podľa talianskeho mesta Taranto, kde sa tieto pavúky vyskytujú). Uhryznutie touto tarantulou je síce podstatne menej jedovaté ako uhryznutie prudko jedovatým pavúkom čierna vdova, no na rozdiel od nej tarantula je aktívna nielen v noci, ale aj cez deň. Odtiaľ pochádza aj úslovie „ako keby ho poštípala tarantula“, ktorým sa označuje prudké, výbušné alebo nekontrolované správanie.

No a na záver ešte zaujímavosť. Stredovekú epidémiu tanečnej mánie si za námet piesne zvolil britský rockový hudobník Peter Gabriel v piesni Moribund the Burgermeister. Gabriel spieva skladbu viacerými striedajúcimi sa hlasmi, aby stvárnil rôzne postavy, z ktorých jednou je titulný „Moribund, starosta“. Meno Moribund naznačuje blížiacu sa smrť. Gabriel použil nemecké označenie „Burgermeister“, pretože práve tam sa epidémia prejavila. Burgermeister je v piesni vykreslený ako bezradná autorita, ktorá príčinu tanca svätého Víta pripisuje vonkajším silám, ktorým nerozumie; v tretej slohe napokon označí túto mániu za „dielo diabla“.

Britský spevák a hudobník Peter Gabriel

Navrhuje rôzne riešenia problému vrátane používania čarovných elixírov, prísnejšieho dohľadu nad mestom a „voskových bábik“, no všetky sa ukážu ako neúčinné. Gabriel spieval starostove repliky hrdelným hlasom vrátane pasáže „I will find out“ („Prídem na to“), ktorá uzatvára druhý a tretí refrén.

https://www.youtube.com/watch?v=Xj_tys8paUU

aj s českým prekladom

https://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/gabriel-peter/moribund-the-burgermeister-194413

Zdroje:

Kohn, George Childs (ed.), Encyclopedia of Plague and Pestilence. From ancient times to present)

https://www.telepolis.de/article/Die-Strassburger-Tanzwut-4130777.html

http://news.bbc.co.uk/today/hi/today/newsid_7608000/7608874.stm

https://de.wikipedia.org/wiki/Tanzwut

https://www.historyhit.com/1374-dancing-mania-strikes-aachen/