V premiérovej publicistickej relácii Mariany Jaremkovej Fenomény rozprával Ján Klíma o jazzovej klaviristke Jutte Hipp, ktorá sa do jazzu zamilovala počas 2. svetovej vojny. Prežila ju v Lipsku. Nacistický režim jazzovú hudbu neschvaľoval, a tak ju počúvala na zakázaných rozhlasových staniciach v krytoch počas bombových náletov a na tajných stretnutiach. A nielen počúvala, ale aj prepisovala jazzové melódie. Paradoxne utečenkyňou sa stala až po vojne, v roku 1946 po okupácii Lipska Ruskom sa presťahovala do západnej časti Nemecka a potom emigrovala do Ameriky. Tam ju prijal vtedy takmer výlučne mužský jazzový svet.