Kázeň · Marián Kaňuch · 2 Kron 20, 20 – 30 · „Na druhý deň včasráno vyšli na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšáfát zastal a povedal: Počujte ma, Júdejci i obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte Jeho prorokom a bude sa vám dariť! Potom sa poradil s ľudom a postavil Hospodinových spevákov, ktorí mali v svätej nádhere spievať chválospevy, predchádzať pred ozbrojencami a vravieť: Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky. Len čo začali plesať a spievať chválospevy, nastavil Hospodin zálohy proti Ammóncom, Moábcom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí pritiahli proti Judsku, takže boli porazení. Ammónci a Moábci sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili a vyhubili. A keď skoncovali s obyvateľmi Seírskeho pohoria, pomáhali zničiť jeden druhého. Keď prišli Júdejci na miesto, odkiaľ sa možno rozhliadnuť do púšte, a pozreli sa na ten dav, ležali na zemi už len mŕtvoly. Nikto neunikol. Keď prišiel Jóšáfát a jeho ľud pobrať korisť, našli tam množstvo majetku, šatstva a drahocenností. Nabrali si z toho toľko, že sa to nedalo uniesť. Tri dni odnášali korisť; taká bola veľká. Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Berácha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, volá sa to miesto podnes údolie Berácha. Potom sa s radosťou vrátili všetci judskí a jeruzalemskí mužovia na čele s Jóšáfátom späť do Jeruzalema, lebo Hospodin im dal radovať sa nad nepriateľmi. Prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a trúbami k domu Hospodinovmu. Strach pred Bohom doľahol na všetky kráľovstvá krajín, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela. Jóšáfátovo kráľovstvo malo pokoj a jeho Boh mu doprial odpočinutie od okolia. “