Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemane. Prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť. Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“ Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať. Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov.

Mk 14, 32-41