Som zdesený a zhnusený..

Rozvrat a anómia mojej domoviny pokračujú.

V tzv. hniezde „záchrany“ v NÁRODNOM ústave detských chorôb v Bratislave zomrel novorodenec. Nikto si ho tam nevšimol NIEKOĽKO dni, lebo „nefungovalo signalizačné zariadenie“.

Prosím?!

V záplave všeľudovej radosti z toho, že nám naše Kovidbyro dovolilo konečne odložiť z tváre „prostriedok osobnej ochrany“ (a verejný prejav poslušnosti voči nezmyslom!) budeme teraz ochotní prehliadnuť, prepočuť a premlčať hocičo?

Po dvoch rokoch šikanovania, ponižovania, mediálnej hystérie a porušovania zákonov aj ľudských práv už nedokážeme primerane reagovať ani na smrť skutočného neviniatka?

Pozerám sa so zdesením a zhnusením na všetkých, ktorí sa na tejto smrti priamo alebo nepriamo podieľali a aj na tých, ktorí by to radi čo najskôr spláchli (do žumpy zvrhlostí a marazmu štátnej správy SR).

Preto ako slobodný a hrdý občan Slovenskej republiky vyzývam terajšiu poslankyňu Cigánikovú, terajšieho ministra zdravotníctva Lengvarského, terajšieho predsedu vlády Hegera, terajšiu prezidentku Čaputovú ako aj orgány činné v trestnom konaní, aby sa postavili k tejto bezprecedentnej kauze s maximálnou zodpovednosťou.

Spoločnosť vraj dokazuje svoju morálnu úroveň tým, ako sa dokáže postarať o práva a život slabých, zraniteľných. Preto nie hlučné a nevkusne medializované dekadentné dúhové pochody, ale plač dehydratovaného, hladného a podchladeného novorodeného dieťaťa, ktoré hodiny zomieralo v mukách, sú obrazom toho, kto ako spoločnosť sme a v akom stave je Štát.

Ide o prípad MORÁLNE a spoločensky prinajmenšom taký závažný ako bola vražda mladého novinára a jeho snúbenice. Podľa môjho názoru možno aj závažnejší, pretože vrahom dieťaťa bez viny, ktoré zomrelo na smäd, hlad a chlad, je prehnitý a rozvrátený Štát.

Ak nebudeme ako občania OKAMŽITE a NEUSTÁLE informovaní o začiatku a priebehu vyšetrovania a ak vinníci nebudú BEZODKLADNE a EXEMPLÁRNE potrestaní, bude to jasný signál, že Slovenská republika ako Štát (so svojou politickou reprezentáciou na čele!) arogantne a bez zábran stupňuje bezzákonosť, útlak a morálny rozvrat spoločnosti.

Ak Štátu (a jeho zamestnancom) toto zabitie novorodenca z ľahostajnosti a úpadku Štátu prejde bez následkov a bez trestov, nie sme ako občania ďalej povinní rešpektovať Štát a dodržiavať jeho pravidlá.

Ak totiž neplatia zákony a pravidlá Štátu pre Štát samotný, neplatia ani pre jeho občanov.

A politici, ktorí v mene Štátu konajú takto, majú tie najhoršie úmysly.

PS: Všetko to začalo tým, že „musíme dva týždne ostať doma, aby sme oploštili krivku prípadov novej infekcie“... Ešte stále veríte, že tu ide o zdravie a ŽIVOTY?