Sme zhrození z toho, čo sa na Slovensku v posledných dňoch deje! Sme zhrození z toho, čo sme tento týždeň počuli na tlačových besedách! Som zhrozený aj z toho, že vinou zanedbanej prevencie a chaosu v riadení stále a zbytočne zomiera na Slovensku príliš veľa ľudí.  Paradoxne, máme najvyššiu úmrtnosť v čase, keď úmrtnosť v iných krajinách klesla, v mnohých dokonca prudko.  V čase tohto chaosu a najvyššej úmrtnosti nám minister zdravotníctva odkázal, že za neho niet lepšej náhrady a hlavný hygienik je presvedčený, že v manažovaní infekcie neurobili žiadnu vážnu chybu!  A k tomu politik, ktorý teraz zastáva funkciu predsedu vlády, síce veľmi pravdepodobne nedokáže cítiť hanbu a pocity viny, zato však už začal cítiť veľmi silný, až existenciálny strach a preto sa zamotáva do nových a nových klamstiev, bludov a manipulácií.   Z toho chaosu a bludov stvoril síce pseudorealitu, do ktorej uväznil mnoho ľudí, ale už cíti a možno aj vie, že tá pseudorealita dostáva prvé vážne trhliny, že je neudržateľná a skôr alebo neskôr sa mu zrúti na hlavu a to mu naháňa priam panický strach.  Takže produkuje nové a nové klamstvá, z ktorých ho doslova obratom dokážu už usvedčiť aj niektorí tzv. mainstreamoví novinári. Šíri do nášho prostredia nebezpečné bludy a používa zákerné emocionálne manipulácie. Ostatný týždeň priniesol na Slovensku prehĺbenie súčasnej krízy – zdravotnej, politickej, ekonomickej, aj vzťahovej a emočnej.  Najviac k tomu asi prispela téma vakcíny, ktorá je zakončená výzvou k verejnej diskusií. Lenže verejná diskusia o nasadení akejkoľvek vakcíny je nezmysel rovnaký ako verejná diskusia o nasadení ivermektínu alebo podpornej ventilácie, či vitamínu D.  Nechcem žiť v krajine, kde väčšina ľudí dovolí, aby z nich jeden človek urobil poslušných a rezignovaných bláznov a preto sa búrim a kričím a prosím...  Človek, ktorý neprestajne šíri bludy a pseudorealitu, sa celkom vedome usiluje zo svojho obecenstva, teda z nás, robiť a urobiť bláznov. Bláznom sa totiž stáva každý, kto prijíma bludy a pseudorealitu ako realitu. A to je cesta do pekla.  Myslím, že by sme si preto mali dať veľký pozor na tieto štyri veci:  1. Aby nás neočkovali napríklad žabacím slizom  2. Aby počas tzv. verejnej diskusie, teda nezmyselnej verejnej hádky, v ktorej sa znovu ocitla celá krajina, aby zase ktosi potichu neodpálil spoločenské rozbušky (napr. bolestnú tému interrupcie) alebo nezrealizoval obrovské štátne zákazky.  3. Aby sme nezabudli, že kým predseda vlády a minister zdravotníctva kúpia, dovezú a podajú neregistrovanú alebo akúkoľvek vakcínu a kým akákoľvek vakcína začne fungovať, budú tu vinou chaosu v riadení a nedostatkom liekov zbytočne a absurdne zomierať stovky ľudí – ako dlho? Zase všetku pozornosť, energiu a zdroje venujeme niečomu, čo nemôže ovplyvniť aktuálnu kritickú situáciu skôr ako o niekoľko mesiacov – dovtedy nebudeme robiť nič, iba testovať a napínať lockdown, ktorý pácha väčšie škody ako infekcia samotná?   a. Do nemocníc idú ťažké stavy, pretože nefunguje primárna zdravotná starostlivosť i. Nefungujú všetci praktickí lekári ii. Nemajú potrebné informácie iii. Nemajú potrebné lieky   b. V nemocniciach nemajú na riešenie ťažkých stavov potrebný personál, pomôcky a lieky  c. S týmto netreba urobiť nič? Jediné riešenie je vakcína?   d. Prečo vlastne predseda vlády a minister zdravotníctva radšej nezabezpečia pre Slovensko dostatok ivermektínu, aby ho bolo možné podávať nielen v nemocniciach, ale hlavne ako prevenciu tým, ktorí sú najviac ohrození?  4. Aby sme sa nestali bláznami, ktorí prijmú bludy a pseudorealitu za svoju realitu – pretože to je naozaj cesta do pekla, ktorého obrysy už v diaľke vytŕčajú z oparu našej hlúposti, lenivosti a zbabelosti...