A či nemáme všetci sami v sebe rozprávkovú knihu? Vlastné vyšumené príbehy, ktoré sme si sami zrežírovali, prežili a zabudli? Také, ktoré vznikli, aby sme sa blažene mohli špárať vo vlastnom archíve...Priepustky do našej fantázie otvárajú jedny dvere za druhými, až sami seba prekvapíme, aké presnosti si náš mozog pamätá. Nepodstatný vzor prvých roztrhaných tenisiek, chuť uheráku na vrchole bezmenného kopca, odreté kolená vyčnievajúce spod sukne...