"Predstavme si, kde by mohla byť naša spoločnosť, ak by vedela naplniť potenciál každého človeka, ktorý sa narodí. Aj toho, ktorý je dnes na ulici," hovorí riaditeľka nadácie DEDO Alena Vachnová, ktorá sa už 20 rokov profesionálne venuje rozvojovým témam. Za bezdomovectvom podľa nej nie je neschopnosť alebo životný štýl týchto ľudí, ale prioritne systémové problémy - nedostupné bývanie alebo nedostupná zdravotná starostlivosť. Mnohí ľudia, ktorí sa do bezdomovectva dostávajú, sú deti a mladí ľudia, ktorí vyrastali v náhradnej starostlivosti alebo v inštitúciách typu detských domovov. "Sú sú to častokrát ľudia, ktorí nemajú širokú podporu rodiny, nejakej komunity či spoločenstva, ktoré by ich dokázali podržať v ťažkých časoch," vysvetľuje, "v detstve nezažili potrebný pocit bezpečia." Myslí si tiež, že ak chceme bezdomovectvo systematicky ukončovať, je veľmi dôležité poznať optiku ľudí, ktorí ho zažili.