Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Bohom vyvýšený“. Jeremiáš vystúpil v Jeruzaleme ako prorok v trinástom roku vlády kráľa Joziáša okolo roku 627 pred Kristom. Podobne ako aj kráľ sa snažil o reformu kultu JAHVEHO, on ju však spájal aj s obnovou duší. Po dlhšom odmlčaní pokračoval za čias kráľa Jójakima a jeho nástupcov ako hlásateľ pokánia, s politickým varovaním a upozorňovaním. Mnohokrát stál v ostrom protiklade ku kráľovskej politike aj verejnej mienke, no  hlásal až do pádu Jeruzalema v roku 586 pred Kristom. Nezastrašil ho ani zákaz prejavu či  väznenie, ani vyhrážanie smrťou. Po páde Jeruzalema, napriek ponuke Nabuchonodozora odísť do Babylonu, ostal vo vlasti, medzi rozvalenými skalami a zranenými dušami. Spojil sa s miestodržiteľom Gedaliášom, no keď toho krátko na to zavraždili, rozhodol sa Jeremiáš  nasledovať svojich  rodákov utekajúcich z domoviny do Egypta. Čas a miesto jeho smrti nie sú známe. Ostatné správy o jeho živote majú skôr charakter legendy. 

Pán povedal Židom, ktorí mu uverili: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.” Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: ,Budete slobodní’?!” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; ale chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. Ja hovorím o tom, čo som videl u môjho Otca. Aj vy robíte to, čo ste videli u vášho otca.” Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.” Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. No vy ma teraz chcete zabiť človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. Vy robíte skutky svojho otca.” Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.” Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. (Jn 8, 31-42a)