Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zjavujúci sa“. Epifanios sa narodil okolo roku 315 v Besanduk pri antickom meste Eleutheropolis v Palestíne ako syn židovských alebo kresťanských rodičov. Jeho materinskou rečou bola gréčtina. Neskôr sa naučil hebrejsky, sýrsky, koptsky a trochu aj latinsky. Duchovne ovplyvnený Hilarionom z Gazy, odišiel na niekoľko rokov k egyptským mníchom. Tam sa ho na svoju stranu pokúšali získať Gnostici. Ako 20 ročný založil v rodisku kláštor, ktorý viedol tridsať rokov. Na radu Hilarionaho v roku 367 zvolili za metropolitu v Salamis. Epifanios si aj počas tohto úradu ponechal mníšsky odev a spôsob života. Pretože si ho ľud bezhranične vážil, ariánske prenasledovanie za cisára Valensa v roku 371 nemalo naňho dosah. Jeho hlavným zámerom bola podpora mníšstva a boj proti herézam. Na početné žiadosti spoluveriacich napísal svoje hlavné diela Ancoratus (374) a Panarion (274-377). Ako jeden z prvých odhalil chybu apollinarizmu, chybného učenia, ktoré tvrdilo, že Ježiš Kristus mal ľudské iba telo. V roku 376 sa bez úspechu snažil v Antiochii poprieť Melétiovu schizmu a o šesť rokov neskôr prišiel do Ríma na synodu, ktorú zvolal pápež Damazus I. Ako odporca uctievania obrazov roztrhol počas návštevy Palestíny v roku 393 v jednom chráme obrazový záves a pred jeruzalemským biskupom Jánom kázal proti origenizmu, chybnej náuke o negatívnej povahe hmoty, ktorý na svoje zdôvodnenie využíval Origenovo dielo. Epifanios podnietil ním založené kláštory a Hieronyma, niekdajšieho zástancu Origena, k miestnej schizme. Počas nej vysvätil Hieronymovho brata za kňaza pre 400 mníchov. Epifanios sa s odôvodnením ospravedlnil u biskupa Jána a zároveň požadoval zrieknutie sa origenizmu. Ján nato zavolal alexandrijského patriarchu Teofila ako sudcu. Teofil následne Epifania v roku 397 obvinil u pápeža Siricia. Tak sa spor preniesol na západ. Súperiaci Teofil poštval Epifania proti Jánovi Zlatoústemu. Epifanios zakázal Origenove spisy a odsťahoval sa neďaleko Konštantínopolu. Úctivé pozvanie Jána Zlatoústeho odmietol a vyslovil sa za odsúdenie Origena a vykázanie jeho stúpencov. Ovplyvnený protivníkmi Jána Zlatoústeho plánoval škandál počas bohoslužby, avšak pre jeho dobrotu a po rozhovore s origenovými stúpencami, krátko pred Synodou pod dubom odcestoval. Počas cesty domov v roku 403 zomrel. Odpoti Alexandrijčanom a Kappadóčanom je Epifanios zástupcom čisto tradicionalistického a pozitivistického myslenia bez zmyslu pre špekulatívnu teológiu. Zdroj všetkých heréz videl v gréckej vzdelanosti a filozofii . Čistota a prísnosť života ospravedlňujú jeho prílišnú horlivosť a povesť svätosti vysvetľuje autoritu jeho prísnych názorov. gkatba.sk Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.” Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi. Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?” Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal: „Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa aby som ich nemohol uzdraviť.” Toto povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom. A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, lebo ľudskú slávu mali radšej ako slávu Božiu. Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. (Jn 12, 36-47)