Jeho meno má grécky pôvod a znamená „znepokojujúci“. Taras pochádzal zo vznešenej rodiny z Konštantínopola. Jeho otec Juraj bol prefektom mesta, jeho matka sa volala Enkratia. S ich rodinou bol spríbuznený aj neskorší patriarcha Fótios (858-867). Pred svojím zvolením za patriarchu pracoval Taras ako tajný sekretár cisárovnej Ireny a podporoval jej snahy o obnovenie úcty k ikonám. Po smrti patriarchu Pavla IV. zvolili v decembri 784 v paláci Magnaura, na podnet cisárovnej, Tarasa za konštantínopolského patriarchu. Na voľbe boli vraj prítomné všetky sociálne vrstvy obyvateľov hlavného mesta. Pápež Hadrián I. však v liste adresovanom Irene a jej synovi Konštantínovi, protestoval proti nekánonickému zvoleniu vtedy ešte laika Tarasa. Ako podmienku pre uznanie voľby stanovil ukončenie obrazoborectva. Irena a Taras zvolali s požehnaním pápeža do Konštantínopolského chrámu svätých apoštolov koncil. No po zmarení prvého zasadania obrazoboreckou armádou, koncil prerušili. Tak Irena a Taras pripravili o rok ďalší v Nicei. Otvorili ho 24. septembra 787, predsedal mu patriarcha Taras a bolo prítomných 350 biskupov. Konzil odsúdil obrazoborectvo ako herézu a vyslovil sa za mierne zachádzanie s obrazoborcami. 23. októbra 787 Taras ukončil koncil pred Irenou a Konštantínom v paláci Magnaura. Keď cisár Konštantín VI. v januári 795 odvrhol svoju manželku Máriu Paphlagónsku, a vzal si za manželku dvornú dámu Theodotu, Taras proti tomu nezakročil. V Koštantínopole vzniklo preto protestné hnutie na čele s opátom Platónom a jeho synovcom Teodorom Studitom. Keď Konštatína VI. zvrhli z trónu, Taras suspendoval kňaza, ktorý cisárovi druhé manželstvo požehnal. Z tohto dôvodu napadli patriarchu Tarasa rigoristickí mnísi, najmä Teodor Studita. Taras preto sprísnil tresty proti svätokupectvu a zosadil Jozefa Megalooikonoma, ktorý cisárovo nezákonné manželstvo požehnal. V roku 803 korunoval nového cisára Nikefora I. O tri roky neskôr Taras zomrel. Pochovali ho 25. februára 806 na druhej strane Bosporu, v kláštore, ktorý založil. Pre svoju obranu úcty k ikonám sa vo východných cirkvách teší veľkej vážnosti. www.casoslov.sk