Meno Cyril je gréckeho pôvodu a znamená „Prekrásny“. (Meno Metod je latinsko – gréckeho pôvodu a znamená „Poriadny“.) Cyril, krstným menom Konštantín, sa narodil okolo roku 826 v Solúne. Metod, ktorého krstné meno bolo Michal, sa narodil okolo roku 818. Obaja bratia boli synmi byzantského dôstojníka Leontia. Na dvore cisára Emmanuela III. v Konštantínopole získali vynikajúce vzdelanie. Cyril ovládal mnoho rečí, medzi nimi aj Slovančinu. Bol učencom so skvelou reputáciou, a opakovane sa zúčastnil na diplomatických cestách Byzantskej ríše. V roku 854 bol u Arabov o šesť rokov neskôr u Chazarov. Neskôr uprednostnil teológiu a asketický život. Na základe poznatkov z práva zveril byzantský cisár Metodovi v rokoch 843 až 856 do správy poloslovanské kniežatstvo. Tu Metod spoznal život Slovanov, ich zvyky a tradície a zdokonalil sa v ich jazyku. No aj napriek vysokému postaveniu, nebol Metod spokojný a jeho práca ho nepotešovala. Okolo roku 856 sa vzdal kniežatstva a odišiel vrch Olymp pri bytínijskom meste Prusa. Táto hora bola známym centrom pre kláštorný život vo východorímskej ríši. Stal sa mníchom a prijal meno Metod. V roku 860 sprevádzal svojho brata Konštantína na diplomatickej ceste k Chazarom. Snahou bolo dosiahnuť spojenectvo, no bratia získali v krajine, ktorá bola prevažne židovská a islamská, úspechy aj teologických rozhovoroch. V roku 863 vyslal byzantský cisár Michal III. oboch bratov na Moravu, aby poučovali ľud, ktorý bol už prevažne obrátený fransko -bavoskými misionármi, v náboženstve a vybudovali samostatnú hierarchiu. S touto žiadosťou sa na byzantského cisára obrátil veľkomoravský panovník Rastislav, ktorému primárne šlo o odvrátenie jurisdikčných nárokov salzburskej cirkevnej provincie a obmedzenie fransko-bavorského vplyvu. Cyril vynašiel pre vtedy ešte málo diferencovanú slovančinu vhodné písmo, hlaholiku. Cez preklad cirkevne dôležitých kníh vytvoril spoločnú slovanskú písomnú reč, ktorú takto povýšil aj na reč liturgickú. Presne to u týchto dvoch bratov kritizovalo bavorské duchovenstvo. V roku 867 boli predvolaní do Ríma a tam, aj vďaka príhovoru Anastasia Bibliothecaria, pápež Hadrián II. schválil slovanskú liturgiu. Konštantín v Ríme ochorel, prijal kláštorné sľuby a rehoľné meno Cyril a krátko nato 14. februára 869 zomrel. Pápež vysvätil Metoda na kňaza a poslal ho s odporúčacím listom späť na Moravu. Pre politické nepokoje bol Metod spočiatku v Panónii, no potom sa vrátil do Ríma. Pápež ho ustanovil za arcibiskupa mesta Sirmium, čím vyvolal konflikt so salzburskou cirkevnou hierarchiou, ktorá sa považovala za jedinú príslušnú pre Panóniu. Napokon bavorský klérus Metoda zatkol, v roku 870 ho predviedol pred Regensburgskú synodu a uväznil v Ellwangene. Až po troch rokoch sa pápežovi Jánovi VIII. podarilo Metoda oslobodiť. Dokonca aj moravský panovník Svätopluk (870 do 894) robil Metodovi ťažkosti. Liturgické používanie slovanského jazyka bolo stále viac sporné. Kontroloval ho aj sufragánny biskup Wiching. Svätý Metod napokon 6. apríla 885 zomrel. Pápež Štefan VI. Metodovho nástupcu Gorazda neuznal a zakázal slovanskú liturgiu. V roku 1880 pápež Lev XIII. pridal ich sviatok svätých Cyrila a Metoda do kalendára Rímskokatolíckej cirkvi a v roku 1980 ich Ján Pavol II. ustanovil za spolupatrónov Európy. www.casoslov.sk