Tieto tri dni, ktoré Cirkev nazýva sväté a veľké, majú v rámci liturgického vývoja Svätého týždňa jasne definovaný účel. Umiestňujú všetky slávenia do perspektívy Konca, pripomínajú nám eschatologický zmysel Paschy. Ale uvedomujeme si, že od toho času, čo svet odmietol svojho Spasiteľa, od toho času, čo Ježiš bol „smutný a skľúčený“, jeho duša „smutná až na smrť“ a zomrel na kríži, „normálny život“ dospel k svojmu koncu a už nie je možný? Tiež to boli „normálni“ ľudia, ktorí kričali „Ukrižuj ho!“, „normálni“ ľudia, ktorí na neho pľuli a pribili ho na kríž... Ak ho títo nenávideli a zabili, bolo to vlastne preto, lebo Ježiš prišiel, aby otriasol a vyrušil ich normálny život. Tiež bol dokonale „normálnym“ svetom ten, ktorý uprednostňoval temnotu a smrť pred svetlom a životom... Ježišovou smrťou bol „normálny“ svet a „normálny“ život neodvolateľne odsúdený. Povedané výstižnejšie, „normálny“ svet a „normálny“ život odhalili svoju pravú a nenormálnu povahu, svoju neschopnosť prijať skutočné Svetlo. Odhalili hroznú moc, ktorú nad nimi má zlo. „Teraz je súd nad týmto svetom“ (Jn 12,31). Ježišova pascha znamená koniec tejto moci „v tomto svete“, táto moc je odvtedy na svojom konci. Tento koniec môže trvať stovky storočí, no to vonkoncom nemení povahu doby, ktorú prežívame ako „posledné časy“. „Tvárnosť tohto sveta sa pomíňa“ (1 Kor 7,31). Pascha znamená „prechod“. Pre Židov bol tento sviatok každoročnou oslavou ich celých dejín ako spásy, a spásy ako prechodu z egyptského otroctva do slobody, z exilu do zasľúbenej zeme. Pascha bola aj predobrazom posledného prechodu, ktorý vedie do Božieho kráľovstva. A Kristus bol naplnením paschy. Kristus vykonal posledný prechod, prechod zo smrti do života, z tohto „starého sveta“ do nového sveta, do nových čias kráľovstva. Kristus nám umožnil tento prechod. Hoci žijeme „v tomto svete“, už môžeme „nebyť z tohto sveta“, t. j. môžeme byť slobodní od otroctva smrti a hriechu a mať účasť na „budúcom svete“. Ale kvôli tomu musíme urobiť svoj osobný prechod, odsúdiť starého Adama v sebe, obliecť si Krista v smrti krstu a mať pravý skrytý život s Kristom v Bohu, v „budúcom svete“... Pascha preto už viac nie je len každoročnou peknou slávnosťou a spomienkou na minulú udalosť. Je samotnou jasne prejavenou udalosťou, ktorá je nám daná, je to vždy účinná udalosť, ktorá zjavuje, že náš svet, naša doba a náš život sú na svojom konci, a zvestuje Začiatok nového života. Úlohou prvých troch dní Svätého týždňa je vlastne postaviť nás pred tento posledný, konečný zmysel paschy, aby sme sa pripravili pochopiť ju v celom jej rozsahu. Takéto eschatologické zameranie, totiž posledné, rozhodujúce a finálne, je jasne zdôraznené tropárom, ktorý sa spieva počas týchto troch dní: „Hľa, Ženích prichádza... Utiereň: Mt 22,15.23-39: odsúdenie farizejizmu, totiž slepého a pokryteckého náboženstva tých, ktorí si namýšľajú, že sú vodcami ľudí a svetlom sveta, no v skutočnosti zatvárajú „nebeské kráľovstvo pred ľuďmi“. Liturgia vopred posvätených darov: Mt 24,36-26,2: koniec; podobenstvá o konci: päť panien, ktoré majú dostatok oleja vo svojich lampách, a päť pochabých panien, ktoré neboli pripustené k svadobnej hostine; podobenstvo o desiatich talentoch: „buďte pripravení, pretože Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ A nakoniec posledný súd. prot. A. Schmemann