Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Nikefor sa narodil v roku 750 alebo 758 v Konštantínopole. Jeho rodičia sa volali Teodor a Eudokia. Ako potomok vznešeného rodu, podobne ako jeho otec, pracoval 12 rokov v (od roku 775) vo funkcii osobného tajomníka cisára. Hlavným sekretárom bol vtedy neskorší patriarcha Tarasios. V tomto postavení sa Nikefor zúčastnil v roku 787 na koncile v Nicei. Následne odišiel do tráckeho Bosporu a sa stal z neho pustovník. Od roku 802 spravoval v Konštantínopole veľkú nemocnicu. V roku 806 ho cisár ešte ako laika, proti vôli vedúcich cirkevných kruhov a Teodora Studitu, ustanovil za nástupcu Tarasia na patriarchálnom stolci. Nikefor bol spočiatku málo samostatný, avšak počas obrazoboreckých sporov sa rozhodne so svojím niekdajším protivníkom Teodorom Studitom postavil proti cisárovi Levovi V. V roku 815 ho preto cisár zosadil a poslal do vyhnanstva neďaleko Chalcedónu. V exile obzvlášť literárne tvoril a obhajoval úctu k ikonám. Nikefor Vyznávač zomrel 5. apríla 828. O 19 rokov neskôr preniesli jeho pozostatky do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole. V tom istom čase ho vyhlásili za svätého.

Pán povedal: Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,’ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: ,Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?’ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť! (Mt 7, 21-23)